Pred 80 rokmi rozhodol Stalin o deportáciách takmer 200.000 Krymských Tatárov

Moskva/Simferopol/Bratislava - Krymskí Tatári zažili počas svojej existencie viacero vĺn núteného vysídľovania z polostrova Krym. K prvej došlo v roku 1783, kedy cárovná Katarína II. Veľká po víťazstve nad Osmanskou ríšou pripojila Krym k Ruskému impériu a polostrov vyhlásila "odteraz a navždy" za ruské územie. K najtragickejšiemu násilnému vysídľovaniu pôvodných obyvateľov Krymu došlo v polovici mája 1944, keď sa sovietsky režim dopustil doslova genocídy celého krymského národa. Od schválenia rezolúcie sovietskym vodcom Josifom Stalinom, ktorá deportácie nariadila, uplynie v sobotu 11. mája 80 rokov. Prísne tajné uznesenie Výboru štátnej obrany Sovietskeho zväzu číslo 5859 "O Krymských Tatároch" schválil Stalin 11. mája 1944.

V dokumente sa im vyčíta, že zradili svoju vlasť, dezertovali z častí Červenej armády, ktorá bránila Krym a prešli na stranu protivníka, pričom vstupovali do vojenských formácií organizovaných fašistami. Sovietsky diktátor preto nariadil, aby boli všetci Krymskí Tatári ako "špeciálni presídlenci" vysídlení z polostrova do Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky. Samotné deportácie sa začali o týždeň neskôr, 18. mája 1944. V ten deň na svitaní spustilo 32.000 príslušníkov sovietskej tajnej služby (NKVD) operáciu s cieľom vysídliť Krymských Tatárov z polostrova. Už večer vysídlili 90.000 mužov, žien, starcov a detí, ktorých nahnali do nákladných vlakov. Pritom na zbalenie vecí mali doslova len niekoľko minút, maximálne pol hodinu. Každej rodine povolili zobrať si na cestu najviac 500 kilogramov vecí, ostatný majetok prepadol štátu. Na samotnú cestu do tisíce kilometrov vzdialeného Uzbekistanu, ležiaceho v Strednej Ázii, bola denná norma na človeka 500 gramov chleba, 70 gramov mäsa alebo rýb, 60 gramov krúp a desať gramov masti. Dňa 20. mája 1944 o 16.00 h hlásil Bogdan Kobulov a Ivan Serov šéfovi NKVD Lavrentijovi Berijovi, že deportácie boli ukončené. Len počas troch dní vysídlili z Krymu na základe oficiálnych údajov v 67 transportoch 191.044 Krymských Tatárov. Väčšinou do Strednej Ázie, najmä Uzbekistanu, ale aj na Sibír. Počas prvých rokov vyhnanstva zahynulo v dôsledku hladu, masových ochorení a nútených prác viac ako 46 percent Krymských Tatárov. Hoci prezídium

Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu prijalo 5. septembra 1967 výnos "O občanoch tatárskej národnosti žijúcich na Kryme", na svoju skutočnú rehabilitáciu museli príslušníci vysídlených národov, a teda aj Krymskí Tatári, čakať až dokonca roku 1989. Najvyšší soviet Sovietskeho zväzu prijal totiž 14. novembra 1989 Deklaráciu o rehabilitácii prenasledovaných národov, ktorou uznal za nezákonné a zločinné represívne zákony proti národom, ktoré boli vystavené násilnému vysídľovaniu. Podobnú rezolúciu prijal Najvyšší soviet Ruskej federácie 26. apríla 1991. Ruskí prezident Vladimir Putin podpísal 21. apríla 2014, teda mesiac po ruskej anexii polostrova, výnos o rehabilitácii Krymských Tatárov a ďalších národov, ktoré boli vystavené stalinským represiám na Kryme. Odhliadnuc od toho sa po anexii Krymu situácia v oblasti ľudských práv Krymských Tatárov "znepokojivo zhoršila". Vo svojej správe to v máji 2014 konštatovala Organizácia Spojených národov. Navyše, stála predstaviteľka ukrajinského prezidenta pre Krym Tamila Taševová uviedla, že desaťtisíce Krymských Tatárov ušli do zahraničia v dôsledku nútenej mobilizácie do vojny na Ukrajine zo strany Ruska. Pamiatku núteného vysťahovania z Krymského polostrova počas éry Sovietskeho zväzu si 18. mája na Ukrajine pripomínajú ako Deň pamiatky obetí genocídy Krymských Tatárov. Zdroj: https://krymsos.com/ru/henotsyd-krymskotatarskogo-narodu-hronika-deportacziyi-1944-roku-v-dokumentah, https://www.goethe.de/prj/jad/sk/exil/24404131.html, https://crimea.suspilne.media/ru/news/4157,