Chrám smrti - posledná štácia na púti životom

Z ciest TV JOJ po Thajsku prináša Michal Rybanský svedectvo z miesta nazývaného tiež Chrám smrti. Chodievajú sem totiž dožiť posledné dni či minúty svojho života ľudia s AIDS. <b>VIDEO: Pozrite si zábery z chrámu a múzea mŕtvych</b>

S naším “nestarnúcim” šoférom (ktorému museli dať vodičák ešte v 19. storočí) sme skoro ráno vyrazili na vidiek. Sotva 15 km za mestečkom Lopburi sa na kraji lesa ukrýva malý chrám s útulným hospicom. Radosť doň nazrieť, len keby nebol domovom pacientov v najťažšom štádiu AIDS.

Na tento zážitok sa môžete pripravovať ako chcete. Môžete si opakovať, že budete silný a nedáte na sebe znať žiadnu emóciu. V skutočnosti to však také jednoduché nie je a vždy vás niečo zaskočí. Stačí vojsť do miestnosti, obzrieť sa okolo seba a v momente je z vás slaboch, ktorý sa trasie pred pohľadmi desiatok zúfalých očí.

TV JOJ

Vidieť na kosť vychudnuté telá, z ktorých postupne odchádza život, musí zamávať každým. V tom momente nerozmýšľate racionálne, chcete byť čo najprirodzenejší, no akosi to nejde. My sme samozrejme neboli výnimkou. Otázky sa mi kládli oveľa ťažšie ako kedykoľvek predtým a nervozita doslova sálala aj z Tomiho (kameramana).

Napätú atmosféru v provizórnej nemocnici sa snažila odľahčiť aspoň naša sprievodkyňa Mona, ktorá dokázala o smrti hovoriť s takou ľahkosťou ako málokto.

“Našich pacientov sa chodíme každý deň pýtať, kedy zomrú. Chceme tým odpútať ich pozornosť od osudu, ktorý ich postihol. Niektorí bojujú do poslednej chvíle a neprestávajú veriť, že sa vrátia domov. Väčšina je však takých, ktorí rezignujú. Tak im pohrozíme, že už sa môžu chystať na odchod, lebo majú vyhriatu pec,” dodala s úsmevom.

V areáli sa totiž nachádza aj krematórium, či lepšie povedané, hneď dve. Jedno na tradičné a druhé na masové spopolňovanie, pre prípad, že  naraz zomrú viacerí pacienti (čo sa stáva pomerne často). Každý týždeň zvyknú vystrojiť pohreb aspoň piatim.

Dvere do chrámu sú otvorené pre každého, čo využívajú na exkurzie najmä školy. Keď už nepomôže odstrašiť študentov od hrozby AIDS pohľad na chorých, dielo dokoná prehliadka morbídnych exponátov v Múzeu života.

Vypchané mŕtvoly a jednotlivé vnútornosti, či končatiny v sklených nádobách dokážu dvihnúť žalúdok aj ostrieľaným borcom. Na vlastnej koži sme pocítili, čo to je bojovať proti tejto chorobe šokovou terapiou. A musím sa priznať, že sa z nej spamätávame doteraz…