Posledná rozlúčka s Josefom Vinklářom

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

S hercom sa do Národného divadla v Prahe prišlo rozlúčiť niekoľko stoviek ľudí.

Smútočne vyzdobená historická budova Národného divadla v Prahe bola dnes miestom poslednej rozlúčky s Josefom Vinklářom. Charizmatický herec, a umelec doslova posadnutý Tháliou, ktorý žil divadlom a pre divadlo, zomrel 18. septembra po ťažkej chorobe vo veku 76 rokov.

Rakvu na javisku, na ktorom Vinklář od roku 1983 vytvoril desiatky postáv, obklopovala záplava kvetov. Najbližšie boli tie od rodiny a ďalej napríklad vence a kytice prezidenta republiky Václava Klausa a premiéra Mirka Topolánka, ministra kultúry Václava Jehličky a pražského primátora Pavla Béma, Parlamentu Českej republiky, Hereckej asociácie, Českej televízie i kolegov zo Slovenského národného divadla v Bratislave a Národného divadla v Brne.

"Lúčime sa s veľkým českým hercom, s jedným z tých posledných hereckých bardov, ktorí si dokázali bezpodmienečne získať srdce divákov svojím hereckým umom i oddanosťou k hereckej profesii," povedal zaplnenému hľadisku riaditeľ českej prvej scény Ondřej Černý.

S emotívnou spomienkou vystúpila herečka Iva Janžurová. "Pokiaľ nás niekedy niečím rozčaroval, máme dnes príležitosť mu to odpustiť," povedala s tým, že minulý spoločenský systém mnohokrát zneužíval divadlo a ostatné umelecké disciplíny ako pole svojej direktívnej politickej propagácie. "Josef Vinklář ponúkal zdvorilosť a gentlemanstvo, mal pokoru pred textom, rešpektoval režisérov a publikum bolo pre neho modla. Šetriť sa nevedel - herectvo bolo pre neho celoživotnou vášňou," dodala.

"Môj kamarát držal slovo, varil, jedol a hostil ľudí rád, chyby považoval za detské choroby. Výrazom jeho českého furiantstva bolo, že nerobil, čo mu radili lekári, ale to, čo mu velilo srdce," povedal spisovateľ a publicista Arnošt Lustig.

Sólista opery Ivan Kusnjer spomínal na vzájemnú spoluprácu v inscenácii Beckettovy Posledné pásky. "Vtedy nás spojila magnetofónová páska, ktorá sa ale pretrhla - a už to nikto nevráti."

David Prachař upozornil na reprízu inscenácie Naši furianti pred niekoľkými mesiacmi, kedy jeho kolega vôbec nedal najavo, že ho na druhý deň čaká závažná operácia. "Po predstavení sa uklonil, pozrel sa do hľadiska, na balkóny a bolo dohrané. Vtedy si český herec Josef Vinklář zahral svoju poslednú derniéru. Dúfam, že i smrť môže byť tak nepatetická a prostá, že vlastne nejde o nič iné, než že sa len zavrie opona a je dohrané," povedal Prachař a splnil jeden svoj sľub - zahral mu na husle.

Jiřina Bohdalová v smútočnom prejave označila lúčenie s dlhoročným kamarátom za ťažkú a bolestivú úlohu. "Pepík Vinklář, herec od pánaboha, bol obľúbený niekoľko generácií. Či už svoje postavy vytvoril v divadle, vo filme, v televízii alebo rozhlase, odviedol vždy dokonalú prácu," zdôraznila. Pripomenula jeho pracovitosť a zodpovednosť. "Bol výborný spoločník s dokonalým zmyslom pre humor, vynikajúci kuchár a hlavne - vyznal sa v krásach života," dodala.

Posledným rečníkom bol šéf činohry Michal Dočekal, podľa ktorého Vinklářovym odchodom stratilo české herectvo i veľkého učiteľa, ktorý vyučoval divadlo. "Učil lásku, nadšenie, zaujatie i pokoru pre remeslo, ktorého bol majstrom, tým najťažším a najmenej nápadným spôsobom - vlastným príkladom," povedal. A pretože posledné zvonenie prišlo náhle, nečakane a nevhod, v mene žiakov tejto nenápadnej školy pánovi učiteľovi s láskou a nežnosťou poďakoval.

Pri pietnom obrade zazneli predovšetkým ľudové piesne, ktoré Josef Vinklář miloval, ale i pieseň Hriešni ľudia z populárneho televízneho seriálu v jeho osobnom podaní a Kamaráti od Jiřího Suchého. Prítomní videli aj videoukážku z predstavenia Naši furianti, kde Vinklář v roli dedečka Dubského spieva pieseň "Znám já jeden krásný zámek". Záver patril melódii z filmu Vratné lahve Jana a Zdeňka Svěrákových.

Smútočné fanfáry potom na Národní třídě v Prahe na chvíľu zastavili premávku, keď bola rakva vynesená zo "zlatej kapličky". Na poslednej ceste ju odprevadili predovšetkým herci a rovnako ako ostatní účastníci smútočného aktu svojmu kolegovi dlho tlieskali.