Sedem spôsobov hlúpnutia pre technický pokrok

WASHINGTON / Ľudia predpokladajú, že iPhony, laptopy a Neftlix sú dôkazom pokroku. Normálne množstvo googlovania môže byť dobré pre váš mozog a existuje tiež aplikácia, ktorá dokáže posilniť funkciu mozgu a jeho aktivitu.

Samozrejme technický pokrok môže mať aj nežiadúce následky. Náš mozog totiž technika masívne preprogramováva, upozorňuje neurológ Michael Merzenich. Ako presne teda menia technológie náš mozog? Odpovede sa pokúsil nájsť spravodajský server The Huffington Post.

1. TECHNIKA NÁM KAZÍ SPÁNOK

Štúdie preukázali, že modré svetlo, ktoré vyžarujú zariadenia, ako sú smartfóny, tablety a laptopy, môžu v noci potlačiť uvoľňovanie melatonínu v tele. Melatonín je kľúčový hormón, ktorý pomáha regulovať vnútorné hodiny človeka, hovorí telu, kedy je noc a čas ísť spať. Nedostatok kvalitného spánku má na mozog mnoho negatívnych dopadov. Patrí medzi ne napríklad čím ďalej tým horšia nálada, znížená sústredenosť v práci a problémy s pamäťou.

2. ĽAHKO SA ROZPTÝLIME

Na to nie je potrebná žiadna veľká veda. Technológie nás ľahko rozptýlia, či už ide o prerušenie dôležitého projektu, aby sme skontrolovali telefón, alebo preklikávanie stránok v prehliadači. Bolo preukázané, že prepínanie medzi rôznymi úlohami nefunguje - človek nakoniec vykonáva všetky svoje povinnosti ešte horšie. A to všetko platí vo vyššej miere predovšetkým pre tínedžerov.

3. VEĽA SI TOHO NEPAMÄTÁME

Technológia sťažuje ukladanie nových vecí do pamäti. Existujú dva typy pamäte: krátkodobá "pracovná" pamäť a pamäť dlhodobá, ktorá je trvalejšia. Ak sa majú informácie uložiť, musia prejsť z pracovnej pamäti do dlhodobej. Akékoľvek prerušenie počas fungovania krátkodobej pamäti - napríklad keď si človek pri čítaní článku odskočí napísať e-mail alebo textovú správu - môže vymazať práve prečítané informácie z krátkodobej pamäti, skôr než by došlo k ich presunu do pamäti dlhodobej. Ak je informácií veľa, čo sa on-line stáva veľmi často, potom veľa informácií z pamäti jednoducho vytečie, ako keď sa preleje pohár.

4. SME ZÁBUDLIVEJŠÍ

Internetová generácia je náchylnejšia k zabúdaniu takých vecí, ako ktorý je deň, či kam odložili kľúče, než ľudia starší než 55 rokov. Podľa rodinnej a profesnej terapeutky Patricie Gutentagovej je technológia jedným z hlavných vinníkov. "Táto skupina populácie vyrastala na viacpracovnom zvládaní technológií, často vykonávanom nedostatkom spánku, a to všetko vedie k väčšej zábudlivosti," povedala.

5. NESÚSTREDÍME SA NA TO, ČO ČÍTAME

Aj keď sa nenecháme ničím vyrušovať, nedarí sa nám vnímať informácie, ktoré číteme on-line, rovnako kvalitne, ako keby sme ich čítali v knihe. A vinníkom sú hyperlinky. Tieto farebné kúsky viet roztrúsené v texte nútia mozog, aby sa viac namáhal, a zostáva mu tak menej kapacity na spracovávanie toho, čo vlastne číta. Dokonca aj obyčajné čítanie textu narušeného hyperlinkami na laptope či iPade podľa vykonaných štúdií dokazuje znížené vstrebávanie textu.

6. NENÁJDEME CESTU BEZ GPS

Ľudia, ktorí sa pri navigácii spoliehajú na GPS, majú menšiu aktivitu v oblasti mozgu nazývanej hipokampus, ktorá je zapojená ako do pamäti, tak do navigácie. Série štúdií vykonaných v roku 2010 dokázali, že používanie priestorovej pamäti, ktorá zahrňuje vytváranie a zapamätávanie trás, namiesto navigácie s pomocou GPS, môže pomôcť odvrátiť problémy s pamäťou v neskoršom veku.

7. MÁME MOZOG ZÁVISLÝ OD DROG

Nie, "internetová závislosť" nie je strašiak, ktorým sa oháňajú rodičia, aby zastrašili svojich potomkov tráviacich príliš mnoho času hraním Candy Crush. Príliš mnoho času stráveného na internete skutočne môže vyvolať zmeny v mozgu, ktoré sú podobné tým, ktoré spôsobujú závislosť na drogách a alkohole, ako zistila študia z roku 2012. Internetoví závisláci, ktorí sa vyhýbajú škole, jedlu aj spánku, len aby sa mohli hrať, majú v mozgu abnormálnu bielu a šedú hmotu. Tá narúša a ochromuje časti mozgu zapojenej do spracovávania emócií a ovládá pozornosť a rozhodnosť. Alkoholici a ľudia závislí od drog majú pozoruhodne podobné mozgové abnormality, dodala štúdia.