Hlasná hudba v slúchadlách môže viesť k hluchote, nebezpečenstvo predstavuje aj mestský hluk

RÍM / Polovica osôb vo veku od 12 do 35 rokov, čo je asi miliarda ľudí, riskuje poškodenie sluchu pre dlhodobé počúvanie hlasných zvukov, vrátane hudby, ktorú počúvajú zo slúchadiel. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) preto vydali nové medzinárodné štandardy pre produkciu a používanie zariadení ako je napríklad smartfón, ktoré majú zaistiť väčšiu bezpečnosť pri počúvaní. Píše o tom taliansky denník La Repubblica.

Viac ako päť percent svetového obyvateľstva, teda asi 466 miliónov ľudí, má zhoršený sluch, ktorý ovplyvňuje ich kvalitu života. Odhaduje sa, že do roku 2050 príde o sluch viac ako 900 miliónov ľudí, teda každý desiaty človek. Polovici všetkých prípadov ale môžu zabrániť rôzne opatrenia. Preto je nevyhnutné vybaviť zariadenia takými vlastnosťami, ktoré by ich urobili bezpečnými. 

Nové štandardy WHO a ITU odporúčajú, aby zariadenia na počúvanie hudby obsahovali funkciu Sound allowance. Ide o software, ktorý sleduje úroveň a dobu, ktorú je užívateľ zvuku vystavený. Profil bude informovať užívateľa ako dlho počúval hudbu bezpečným spôsobom.

Sluch prekvapivo ohrozujú aj prostriedky verejnej dopravy. Zvuky metra a autobusy často dosahujú takú intenzitu ako pneumatické kladivo. Sú dokonca tak silné, že môžu v niektorých prípadoch sluch ohroziť. 

Podľa kanadskej štúdie sú aj niektoré mestské zvuky, ktoré môžu sluch poškodiť a v niektorých prípadoch aj viesť k jeho strate. Vedci z Torontskej univerzity analyzovali úroveň hlučnosti dopravných prostriedkov ako metro, autobus, električka či automobil, ktorým je vystavený chodec či cyklista. V niektorých prípadoch hlučnosť dosahovala úrovne okolo 115 decibelov, čo je porovnateľné s pneumatickým kladivom. "Sila 115 až 120 decibelov predstavuje veľmi silný hluk, ktorý trvá niekoľko sekúnd a môže významne poškodiť sluch," uvádza profesor Elio De Seta z univerzity Sapienza v Ríme.

Autori kanadskej štúdie zdôrazňujú, že dlhodobé vystavenie intenzívnemu hluku môže prispieť aj k zdravotným problémom a chorobám ako sú depresie, úzkosti, môžu zvýšiť riziko niektorých chronických chorôb a môžu prispieť aj k nehodám. "Škody spôsobené organizmu sú spojené s fyzickým stresom vyvolaným nadmerným hlukom. Už hluk o sile 60 až 70 decibelov vedie k zásahu do každodennej činnosti človeka. Ak trvá dlhšie alebo sa opakuje, môže z dlhodobého hľadiska viesť k stresu, ktorý prispieva k zhoršeniu zdravotného stavu, ako je napríklad nedostatočná schopnosť sústrediť sa, poruchy spánku či vysoký krvný tlak," povedal profesor De Seta.

V slovenskej obci Bobrovec zaviedli nedeľný zákaz hluku.

​