Trumpov obchod s migrantmi. Stovky ich pošle do Rwandy

WASHINGTON/ KIGALI / Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa sa s africkými krajinami snaží dohodnúť na tom, aby prijali časť migrantov, ktorí sú v USA nelegálne. Niektoré africké štáty možnosť vítajú, vidia v nej totiž nástroj zbližovania sa s Washingtonom. Iné krajiny zase plány Bieleho domu odmietajú.

Americký prezident Donald Trump pokračuje v plnení svojich predvolebných sľubov týkajúcich sa boja s migráciou. Jeho plánom je z územia Spojených štátov dostať milióny migrantov, ktorí sú v krajine nelegálne. Trumpova administratíva sa najnovšie dohodla s Rwandou. Táto africká krajina v najbližších mesiacoch prijme 250 migrantov deportovaných z USA. Rwanda si chce migrantov zo zámoria takpovediac vychovať, chce im poskytnúť pracovný výcvik, zdravotnú starostlivosť a ubytovanie a podľa vyjadrení rwandských úradov „im dá príležitosť prispieť ekonomike, ktorá v poslednej dekáde patrí medzi najrýchlejšie rastúce na svete“.

Získať si priazeň Washingtonu

Portál Politico pripomína, že viacero afrických krajín vidí vo vláde Donalda Trumpa príležitosť a ich prezidenti či premiéri hľadajú spôsoby, ako si šéfa Bieleho domu nakloniť na svoju stranu. „Ak ste malou krajinou, využijete každú príležitosť na to, aby ste našli hodnoty, ktoré zdieľate s väčšou krajinou. Vytvára to síce nerovný, ale pre obe strany výhodný a produktívny vzťah,“ povedal nemenovaný predstaviteľ rwandskej vlády.

Jeho slová potvrdzuje aj Daniel Akech, analytik z think-tanku International Crisis Group (ICG), ktorý sa zaoberá krajinami Afriky. „Niektoré africké vlády súhlasia s prijímaním deportovaných migrantov a aj odsúdených zločincov a prezentujú to ako gesto dobrej vôle, ktorým sa chcú zapáčiť Trumpovi,“ konštatuje.

Rwanda nie je jedinou krajinou, ktorá sa môže stať finálnou destináciou pre migrantov deportovaných zo Spojených štátov. Americká vláda v tejto súvislosti doteraz oslovila 15 afrických krajín. Salvadorská republika už za prijatie niekoľkých migrantov z Venezuely šesť miliónov dolárov. Niekoľkých migrantov prijalo aj Eswatini (bývalé Svazijsko) či Južný Sudán.

Niektoré krajiny sa ale rozhodli, že prijímať migrantov nebudú. Jednou z nich bola napríklad Nigéria. „Spojené štáty vyvíjajú značný tlak na krajiny Afriky, aby prijímali migrantov z Venezuely, v niektorých prípadoch ide o väzňov,“ povedal šéf nigérijskej diplomacie Yusuf Tuggar.

Oprávnené obavy

Voči kroku Washingtonu sa už ohradili niektoré ľudskoprávne organizácie. Tie sa obávajú, že deportovaní migranti v Rwande budú terčom neférového správania či zneužívania na extrémne náročné práce. Vláda v Kigali ale akékoľvek obvinenia z možných porušovaní ľudských práv odmieta.

Akech z think-tanku ICG pripomína, že na proces deportácií zo Spojených štátov by mohla dozerať Organizácia Spojených národov spolu s Africkou úniou. „Sú oblasti, kde môžu deportovaní čeliť konfliktom. To si vyžaduje plány na to, ako sa postarať o ich bezpečnosť alebo bezpečný transfer v rámci krajiny či mimo nej,“ dodáva.

„Bezpečný tretí svet“

Minulý mesiac pristálo v Svazijsku americké vojenské lietadlo. Na jeho palube bolo päť osôb, išlo o osoby z Jamajky, Laosu, Kuby, Jemenu a Vietnamu, ktorých Spojené štáty deportovali, dôvodom boli závažné kriminálne delikty. Ich prijatie za finančnú odmenu odsúhlasil absolutistický kráľ Mswati III.

Krok vyvolal hnev miestnych obyvateľov, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Obávajú sa prípadného úteku migrantov, a tiež sa postavili proti výrokom amerického prezidenta Trumpa, ktorý Eswatini označil za „bezpečnú krajinu tretieho sveta“. V krajine totiž neustále prehlbuje chudoba, vysoká nezamestnanosť, alarmujúca miera kriminality a tamojšie väznice sú preplnené.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch navyše upozorňuje na neustále utláčanie prodemokratických hnutí a Svetová banka upozorňuje, že priemerný obyvateľ žije len zo štyroch dolárov na deň.

Aj preto jedna z opozičných strán upozorňuje, že prijímanie deportovaných migrantov s nebezpečnou minulosťou je pre krajinu priveľkým bezpečnostným rizikom. „Naša krajina by sa nemala stať smetiskom ľudí, ktorí nedokážu žiť nikde inde na svete,“ povedal Wandile Dludlu, jeden z lídrov opozície.

Inšpirácia z Veľkej Británie

Nie je to prvýkrát, čo sa Rwanda odhodlala prijať migrantov zo zahraničia. Vláda v Kigali sa v roku 2022 dohodla s Londýnom na prijatí neupresneného počtu migrantov z tretích krajín. Proti rozhodnutiu sa ale postavil britský Najvyšší súd, ktorý rozhodnutie britského vládneho kabinetu zvrátil. Súd označil deportácie ľudí do Rwandy za nezákonné, pretože by im v krajine hrozilo zlé zaobchádzanie. Proti rozhodnutiu „vyvážať“ migrantov do Afriky sa po nástupe do úradu vyjadril aj britský premiér Keir Starmer.

​