Ľudia prestali loviť, kosti im zredli o pätinu

NEW YORK / Od čias, čo ľudstvo približne pred dvanásť tisíc rokmi objavilo poľnohospodárstvo, zredli ľuďom kosti v dolnej časti tela o pätinu. Vyplýva to zo štúdie amerických antropológov. Táto zmena je dôvodom menej aktívneho a fyzicky náročného spôsobu života nelovcov.

Vedci porovnali hustotu kostného tkaniv u šesťdesiatich ľudí dnešnej doby, viac než 200 primátov a kostrových pozostakov prehistorických príbuzných človeka rozumného, akými boli australopitekovia či neandertálci.

Z výsledkov vyplýva, že iba u takzvaných novodobých ľudí sú kosti a kĺby výrazne redšie. Táto anatomická zmena v našom vývoji sa zdá byť výsledkom prechodu z kočovného života na usadlejší.

Nedostatok vápnika

Podľa jedného z autorov výskumu Timothyho Ryana z univerzity v Pensylvánii však za touto premenou môžu stáť aj iné dôvody.

"Zvýšené množstvo obilnín v strave hospodárov a možný nedostatok vápnika mohli rovnako prispieť. Zdá sa však, že koniec loveckých a zberačských aktivít zohral hlavnú úlohu," uviedol Ryan.

Rozšírené choroby kostí

Podľa vedcov ide vôbec o prvý výskum na túto tému, ktorý dokazuje výraznú zmenu, ktorá sa odohrala v kostre človeka za posledných dvanásť tisíc rokov.

Štúdia môže dať oporu tvrdeniam, že choroby kostí, ktoré sú rozšírené medzi dnešnými ľuďmi, súvisia s nedostatkom fyzickej aktivity, akou je napríklad aj chôdza.