Elektromobil prejde 2000 kilometrov bez nabíjania. Prielom, alebo podvod?

TÜBINGEN / Až 2000 kilometrov na jediné nabitie by mohli prejsť elektromobily s novým akumulátorom nemecko-americkej firmy Neutrino Inc. Predstavitelia spoločnosti oznámili, že sa im podaril prielom vo výskume a dokážu skonštruovať batérie s takouto extrémnou výdržou. Vynález by znamenal revolúciu v automobilovom priemysle, no odborníci v oblasti fyziky sú zatiaľ skeptickí.

Všetko nasvedčuje tomu, že sme svedkami najväčšieho objavu prítomnosti a blízkej budúcnosti, píše nemecký Focus. Ak uveríme tvrdeniu Neutrino Inc., pôjde o revolúciu porovnateľnú s vynálezom kníhtlače, internetu, alebo prinajmenšom parného stroja.

Šéf Neutrino Inc. Holger Thorsten Schubart sľubuje, že elektromobil s akumulátormi od jeho spoločnosti dokáže prejsť viac ako 2000 kilometrov bez dobíjania, čo približne päťnásobok dojazdu súčasne používaných technológií. Ako by to samo o sebe nestačilo, batéria sa má po istom čase opäť dobiť sama, bez toho, aby ju bolo potrebné pripájať k elektrickej sieti. "Umožňuje to kombinácia neutrínovej technológie a nanotechnológie," tvrdí matematik Schubart.

Pomalá a ťažká

Schubart pripúšťa, že tento proces automatického dobíjania bude spočiatku pomalší, ako by bolo nabíjanie z externého zdroja. Ďalším problémom nového akumulátora je jeho hmotnosť. V súčasnosti vážia batérie 500 – 600 kilogramov, čo je pre sériovú výrobu priveľa. "Na kratšom samodobíjaní a znížení hmotnosti pracujeme," sľubuje Schubart.

Na sériovú výrobu si Neutrino trúfa už v rokoch 2016 až 2017. Ako nová technológia funguje, zatiaľ odmieta prezradiť. Údajne ešte nemá uzatvorené všetky patenty a právne otázky. "Ide o výrobu energie pomocou neutrín," naznačuje Schubart. Neutrína sú elektricky neutrálne častice, ktoré môžu počas interakcie s hmotou uvoľniť značné množstvo energie. "Základom našej technológie je využitie neutrín, ktoré vyžaruje naše slnko," tvrdí Schubart.

Vedci neveria

 Vedci sú voči Schubartovmu tvrdeniu prinajmenšom skeptický. "Je to absolútne vylúčené," kategoricky ho odmieta Stefan Recksiegel, fyzik z Technickej univerzity v Mníchove. "Interakcia neutrín s hmotou je tak extrémne slabá, že je to úplne nemožné," vysvetľuje fyzik.

"Najväčšie prúdy neutrín na Zemi nájdete v blízkosti jadrových reaktorov. A aj pri mnohotonových reaktoroch vidíte len niekoľko stoviek interakcií s hmotou za deň. To je o celé rády menej, ako by stačilo na rozsvietenie jedinej žiarovky LED, o nabíjaní batérií už pomlčiac."

Aj Tobias Lachenmeier z Inštitútu fyziky Univerzity v Tübingene považuje Schubartov projekt za nerealistický. "Pri súčasných experimentoch s neutrínami potrebujeme obrovské detektory, aby sme vôbec dokázali zaznamenať neutrínové signály v množstvách, ktoré stoja zmienku," hovorí Lachenmeier.

"Používame na to od niekoľkých ton detekčného materiálu až po jeden kilometer kubický ľadu v projekte Icecube. Množstvá energie, ktoré pri tom zohrávajú úlohu, sú v porovnaní s tými, ktoré sú potrebné pri technickom využití."