Slnko v roku 1983 takmer odštartovalo jadrovú vojnu!

Moskva. 26. september 1983. Krátko po polnoci. Tajné veliteľské centrum. Poplach! Sovietsky systém skorého varovania totiž vydal signál, že Američania odpálili jadrovú raketu!

Takmer sa mu zastavilo srdce

V podmoskovskom Serpuchove-15, ako sa hovorilo veliteľstvu sovietskej siete vojenských družíc, v tej chvíli velil podplukovník Stanislav Petrov. Dodnes nezabudol na to, ako sa mu vtedy takmer zastavilo srdce. To vo chvíli, keď sa ozvala siréna a na inokedy šedom kontrolnom svetle oproti jeho stolu s počítačom na červeno zasvietil nápis "ŠTART!"

To mohlo znamenať jediné: odštartovala americká medzikontinentálna raketa. Od roku 1981, keď nastúpil v USA k moci Ronald Reagan, ktorý okamžite prerušil rokovania s Kremľom o odzbrojení a ohlásil iniciatívu známu ako "hviezdne vojny", totiž vzťahy výrazne ochladli. Na oboch stranách sa začalo nové zbrojenie.

Nebol zelený mozog...

Už spomínaný, vtedy 44-ročný, podplukovník Petrov bol síce v sovietskej armáde od svojich osemnástich, no nebol to "zelený mozog"... Ako inžinier a systémový analytik poznal veľmi dobre sovietske družice. Najmä ich najnovší typ, ktorý bol vybavený infrasenzormi na sledovanie amerických raketových základní. Sám sa totiž podieľal na jeho vývoji.

Prístroje na satelitoch ukazovali, že raketa štartuje na americkom stredozápade. Fotozábery urobené kamerami z družíc ale nič také nepotvrdzovali. Petrov mal iba pár minút na to, aby sa rozhodol. Rovnaký poplašný signál sa totiž ozýval aj na generálnom štábe v Moskve. Sledovanie pomocou kamier nikdy predtým nezlyhalo. Ani infrasenzory na družiciach. Bleskové testy ukázali, že oba systémy fungujú. A tak Stanislav Petrov hlásil do Moskvy: "Falošný poplach!"

Ďalšie a ďalšie rakety...

No v tej chvíli zaznela siréna opäť! Na monitore sa objavil ďalší štvorček signalizujúci štart rakety, vzápätí tretí, štvrtý, piaty... Na stene oproti podplukovníkovi svietil červený nápis: "Raketový úder!" Signály z družicových prístrojov síce ukazovali stále ďalšie štarty, na záberoch z kamier družíc, ale žiadne štartujúce rakety vidieť neboli. Petrov si spomenul na kohútov: keď začne kikiríkať jeden, pripoja sa ďalší. A zotrval na svojom stanovisku: "Falošný poplach!"

Jedinečný diabolský prípad

Urobil dobre, žiadne rakety na sovietske územie nedopadli. Až o polroka sa dozvedel, čo takmer spôsobilo tretiu svetovú vojnu. Neobvyklá konštelácia nebeských telies vraj viedla k tomu, že sa slnečné lúče odrážali od oblakov do senzorov družíc tak, že to vyzeralo ako štarty rakiet. Bol to "jedinečný diabolský prípad" vraví Stanislav Petrov, ktorý bol teraz po rokoch za svoj výkon ocenený Nemeckou mediálnou cenou.