Päťdňový plán, sedem týždňov krutej reality. Pripomíname si 82. výročie Karpatsko-duklianskej operácie

Od ambiciózneho plánu k urputným bojom

Operácia, ktorá prebiehala od 8. septembra do 28. októbra 1944, predstavuje dramatické svedectvo o tvrdosti horského terénu a odhodlaní vojakov. Pôvodný zámer bol jasný: rýchlo prekonať Karpatský masív, preniknúť na Slovensko a spojiť sa s povstaleckými jednotkami, ktoré v tom čase zvádzali boje proti nacistickým silám.

Karpatsko-duklianska operácia bola súčasťou širšej Východokarpatskej operácie. Hlavný úder v smere Krosno – Dukliansky priesmyk – Prešov viedla 38. armáda 1. ukrajinského frontu maršala Ivana Koneva pod velením generála Kirila Moskalenka. Na operácii sa podieľala aj časť 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu generála Andreja Grečka. Kľúčovou súčasťou 38. armády bol 1. československý armádny zbor, ktorého velením bol spočiatku poverený generál Jan Kratochvíl, no od 10. septembra ho vystriedal generál Ludvík Svoboda.

Nenaplnené predpoklady a nemecké posily

Úspech operácie mal byť podmienený aj ďalšími faktormi, ako vysvetlil vojenský historik a odborník na druhú svetovú vojnu Jozef Bystrický. Počítalo sa s ústretovým úderom dvoch divízií Východoslovenskej armády do tyla nemeckých vojsk a s aktívnou činnosťou partizánov, ktorá by obmedzila presun nepriateľských síl. Tieto kľúčové predpoklady sa však nenaplnili.

Nemecké velenie stihlo ešte pred začiatkom operácie odzbrojiť divízie Východoslovenskej armády generála Augustína Malára. Zároveň urýchlene spevňovalo obranu v karpatských priesmykoch prísunom posíl z iných úsekov frontu. Vojenský historický ústav (VHÚ) uvádza, že len zo Slovenska sa v dňoch 8. až 13. septembra 1944 presunulo do priestoru 38. armády 12 500 nemeckých vojakov. Tieto posily definitívne zabránili rýchlemu prieniku k povstalcom a pôvodný plán sa rozpadol.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Historik Cuper o význame Karpatsko-duklianskej operácie

Krutosť Údolia smrti

Ofenzíva sa začala ráno 8. septembra 1944 a sústredila sa na oblasť poľskej Machnówky, kóty 534, mesta Dukla, Hyrowej hory, Barwinka, Vyšného Komárnika a neskôr aj na úseky pri Kapišovej a Svidníku. Jedným z najkrutejších miest bojov sa stalo Údolie smrti medzi Nižnou Písanou a Kapišovou, kde sa od 21. do 27. októbra odohrávali jedny z najťažších tankových stretov operácie.

Operácia sa skončila 28. októbra 1944 bez dosiahnutia pôvodne plánovaného rýchleho prielomu a spojenia s povstaleckými jednotkami. Napriek tomu však predstavovala významnú vojenskú pomoc Slovenskému národnému povstaniu, najmä tým, že viazala značné nemecké sily, ktoré tak nemohli byť nasadené do bojov na povstaleckých frontoch.

Prvý krok na oslobodenej pôde

Deň 6. októbra 1944 sa stal symbolickým, pretože práve vtedy prekročili predsunuté jednotky 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu štátnu hranicu cez Dukliansky priesmyk. Hoci sovietske jednotky vstúpili na slovenské územie už skôr – hranice dosiahli 20. septembra a 21. septembra 1944 oslobodili prvú obec Kalinov – pre Československý zbor to bol kľúčový moment.

Vojnový denník zboru zachytáva tento historický postup: „O 6.30 h vyrazili prieskumné hliadky 1. brigády smerom k československým hraniciam, o 8.00 h dosiahli už prvú obec ležiacu na československom území – Vyšný Komárnik," uviedol historik Bystrický. Prieskumná hliadka práporu štábneho kapitána Josefa Knopa vztýčila československú štátnu vlajku priamo na ceste pri Duklianskom priesmyku. Vo Vyšnom Komárniku ju vztýčili vojaci jednotky, pričom jej ochranu následne prevzal miestny obyvateľ Štefan Handoga.

+28 fotiek

Karpatsko-duklianska operácia 1944

Slováci v prvej línii

V 1. československom armádnom zbore slúžili vojaci viacerých národností, pričom významné zastúpenie mali aj Slováci. "Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Na začiatku Karpatsko-duklianskej operácie sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4601 vojakov," zdôraznil Bystrický. Navyše, Slováci tvorili väčšinu personálu elitnej 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorú sovietske velenie ešte počas bojov v Karpatoch letecky presunulo na stredné Slovensko na priamu pomoc povstalcom.

Neúprosné čísla obetí

Bilancia bojov bola mimoriadne vysoká. V celej Východokarpatskej operácii evidovala Červená armáda približne 21 000 padlých a 84 000 zranených vojakov. Priamo v zväzkoch 38. armády uvádzajú pramene VHÚ 13 264 padlých a nezvestných a vyše 48 000 ranených. Jednotky 1. československého armádneho zboru zaznamenali 1630 padlých a nezvestných a vyše 4000 ranených vojakov. Nemecké straty sa odhadujú na 52 000 padlých a ranených, pričom nemecké vojská prišli o 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov a stovky kusov ďalšej techniky.

Odkaz pre súčasnosť

Pamiatku padlých vojakov a 82. výročie tejto historickej udalosti si verejnosť a predstavitelia štátu pripomenuli v sobotu 3. októbra celonárodnými oslavami v areáli Pamätníka 1. československého armádneho zboru na Dukle a vo Svidníku. Oficiálny spomienkový program zahŕňal kladenie vencov za účasti najvyšších ústavných činiteľov, prelety vojenskej techniky či dynamické ukážky bojov. Spomienkové podujatia a pietne akty vyvrcholia v utorok 6. októbra aj na ďalších pietnych miestach Slovenska, aby pripomenuli odvahu a obete tých, ktorí bojovali za slobodu.

Prečítajte si tiež

Karpatsko-duklianska operácia. Ako sa začalo oslobodzovanie územia bývalého Československa