Marenčín odmieta tvrdenie, že spolupracoval s ŠtB

Spisovateľ Albert Marenčin vyhlásil, že nikdy nebol vedomým spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ani jej agentom.

Spisovateľ Albert Marenčin vyhlásil, že nikdy nebol vedomým spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ani jej agentom.

„Nikdy som nijaké poverenia, ani pokyny od ŠtB nedostával a neprijal som žiadnu finančnú odmenu," uvádza sa vo vyhlásení ktoré poskytol agentúre SITA.

Marenčin tak reagoval na piatkovú tlačovú besedu Ústavu pamäti národa, ktorý pri podrobnej rekonštrukcii dokumentácie o činnosti kontrarozviedky ŠtB zistil v troch desiatkach prípadov pokusy o pozmeňovanie záznamov v registračných protokoloch, ku ktorým prišlo zrejme na prelome rokov 1989-90.

Pozmenené údaje mali podľa predstaviteľov ÚPN zabrániť identifikácii agentov tajnej služby. Medzi pozmeňovanými záznamami mal byť aj spis Marenčina.

„Počnúc rokom 1949, keď som sa vrátil z trojročného štipendijného pobytu v Paríži, som bol sledovaný a predvolávaný ŠtB na výsluchy v súvislosti s mojimi zahraničnými priateľskými kontaktmi, zahraničnou korešpondenciou, mojimi úradnými aj súkromnými cestami do cudziny, aj v súvislosti s mojou prácou v Slovenskom filme. Na týchto pohovoroch som hovoril len o svojej umeleckej činnosti, o mojich názoroch, a žiadne informácie o iných osobách som nikdy neposkytoval," uvádza sa v Marenčinovom stanovisku. Marenčin dodal, že po konzultácii s právnikom zvažuje právne kroky na ochranu svojho mena.

ÚPN v piatok informoval, že pri štúdiu archívnych dokumentov ŠtB, použitých na rekonštrukciu skartovaných materiálov, pracovníci sekcie dokumentácie ÚPN prišli na rozpory v údajoch o troch desiatkach osôb.

V registračných protokoloch totiž figurovali ako prenasledované alebo záujmové osoby v inej ako pôvodne registrovanej kategórii tajného spolupracovníka, čo pracovník sekcie Jerguš Sivoš dokumentoval prípadmi dvoch agentov s krycími menami Iris a Aleš, pod ktorými na základe dnes zverejnených dokumentov pôsobil Albert Marenčin a bývalý redaktor denníka Smena Juraj Vereš.

Spomínaní agenti mali okrem iného vnášať rozpory medzi popredných disidentov, medzi ktorých patril Miroslav Kusý, Ján Čarnogurský, František Mikloško, Milan Šimečka, Hana Ponická či Jozef Jablonický.

Podľa zistení ÚPN sa neznáme osoby pokúsili preukázateľne po páde režimu v roku 1989 pozmeniť údaje o spolupráci tridsiatich osôb s ŠtB v prospech spolupracovníkov ŠtB.

Tieto zásahy ich mali zbaviť podozrenia zo spolupráce tým, že ich preradili do registračných kategórií zodpovedajúcich prenasledovaným alebo záujmovým osobám v iných kategóriách.

„Všetky prípady pozmeňovania, ktoré sme zistili, boli v prospech tajných spolupracovníkov," povedal riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher s tým, že všetkých tridsať doteraz zdokumentovaných prípadov pozmeňovania ÚPN postupne zverejní na svojej internetovej stránke.

Podľa Morbachera však predstavujú len promile z celkového počtu záznamov v registračných protokoloch, nevylúčil však, že pri rekonštrukčnej činnosti narazia aj na ďalšie prípady, ani to, že po právnej analýze dá ústav podanie na vyšetrovacie orgány.

„Hľadať osoby zodpovedné za pozmeňovanie registračných protokolov po roku 1989 nie je úlohou ÚPN," povedal predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský.