VLK podal kvôli Tichej a Kôprovej doline druhú sťažnosť na Ústavný súd

Podľa názoru VLKa bolo postupom SIŽP pri vybavovaní jeho podnetu zo dňa 11.4.2007, týkajúceho sa ťažby v Tichej a Kôprovej doline, porušené ústavné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky a súčasne aj právo na priaznivé životné prostredie.

Lesoochranárske zoskupenie VLK (LZ VLK) podalo proti ústrediu Slovenskej
inšpekcii životného prostredia (SIŽP) v Bratislave a jej pobočke v Žiline,
sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Podľa názoru VLKa bolo postupom SIŽP pri vybavovaní jeho podnetu zo dňa 11.4.2007, týkajúceho sa ťažby v Tichej a Kôprovej doline, porušené ústavné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky a súčasne aj právo na priaznivé životné prostredie.

LZ VLK podal dňa 11. 4. 2007 SIŽP, Inšpektorátu životného prostredia Košice, ako miestne príslušnému orgánu, podnet vyplývajúci z podozrenia o porušovaní ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543 / 2002 Z.z., pri ťažbe dreva v Tichej doline a Kôprovej doline príspevkovou organizáciou Štátne lesy Tatranského národného parku. Inšpektorát životného prostredia Košice následne začal štátny dozor. Dňa 25.5.2007 rozhodnutím Generálneho riaditeľa SIŽP bol pokračovaním štátneho dozoru poverený Inšpektorát životného prostredia Žilina.

Týmto postupom SIŽP pri vybavovaní podnetu bolo, podľa názoru VLKa, porušené právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky oprávnenie poveriť vykonaním kontroly inšpektorát mimo jeho územného obvodu,možno len pred tým, než k výkonu štátneho dozoru dôjde. Ak výkon štátneho dozoru začal, potom poveriť výkonom tohto dozoru iných zamestnancov SIŽP možno len postupom podľa § 10 Zákona č. 10/1996 Z.z.

Z dôkazov, ktoré má VLKk dispozícii je zrejmé, že  postup SIŽP bol v rozpore s týmto zákonom a teda aj s právom sťažovateľa. Predmetom podnetu VLKa bolo aj oznámenie, že činnosť vykonávaná ŠL TANAPu ječinnosťou zasahujúcou do biotopov národného a európskeho významu a pre takúto je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, ktorý ale nebol udelený.

Záznam z kontrolnej činnosti SIŽP nespochybňuje túto skutočnosť. K záveru o tom, že postup Štátnych lesov TANAPu nebol v  rozpore s ustanovením § 12písm. g / Zákona č. 543/2002 Z.z., došla SIŽP konštatovaním, že stav týchto biotopov bol v nepriaznivom stave aj pred kalamitou a do zastavenia prác nebola zistená zmena stavu biotopov európskeho a národného významu.

Toto konštatovanie je podľa VLKa právne irelevantné, pretože  podľa zákona o ochrane prírody sa pri každej činnosti, ktorá so sebou spája možnosť zničenia alebo poškodenia takéhoto biotopu vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny. Zákon vylučuje možnosť, aby otázku, či činnosť vyžadovala súhlas podľa § 12 písm. g / bolo možné hodnotiť až po vykonaní takejto činnosti s prihliadnutím na to, či biotop bol alebo nebol poškodený alebo zničený.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, je podľa VLKa nesporné, že postupom SIŽP došlo k porušeniu ústavného práva na priaznivé životné prostredie.