Slovensko čaká slabý rast a vysoké ceny. NBS varuje pred ťažkým rokom 2026

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovenskú ekonomiku čaká podľa analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) náročné obdobie. Prognóza na rok 2026 predpovedá slabý hospodársky rast, pretrvávajúcu vysokú infláciu a opatrnosť firiem pri investíciách. Centrálna banka upozorňuje aj na zhoršujúcu sa situáciu na trhu práce, pričom pozitíva v podobe eurofondov a rastu miezd tlmí neistota spojená s drahými energiami a globálnym napätím.

Predpoveď Národnej banky Slovenska pre domácu ekonomiku na rok 2026 je jasná: očakáva sa náročné obdobie. Centrálna banka hovorí o slabom hospodárskom raste a pretrvávajúcej vysokej inflácii, ktorá ovplyvňuje každodenný život. Guvernér NBS Peter Kažimír situáciu zhrnul slovami: "Európa dnes platí účty za niečo, čo sama nespôsobila."

Tento pesimistický tón sa odráža aj v odhadoch pre najväčšiu európsku ekonomiku. Nemeckí priemyselníci znížili svoj odhad rastu na iba 0,4 percenta. Slovensko sa pripája k tomuto trendu. Letná prognóza NBS odhaduje, že domáca ekonomika porastie podobne pomalým tempom. "Na úrovni pol percenta. To je najpomalšie tempo od pôvodného roku 2020," spresňuje Kažimír.

Firmy pod tlakom neistoty a klesajúcich objednávok

Opatrnosť, či dokonca neochota investovať, sa stáva realitou pre mnohé firmy, a to nielen v Nemecku, ale aj na Slovensku. Klesajúce objednávky zo zahraničia a "žalostne zlá" úroveň investícií sú varovným signálom. Hlavným dôvodom je pretrvávajúca neistota, ktorú zvyšujú drahé energie a napätie vo svete.

Prezident Inštitútu Ifo Clemens Fuest vyjadril nádej v zníženie neistoty, pretože tá výrazne zaťažuje firmy, spoločnosti, odkladajú investície alebo neinvestujú vôbec. Hoci určité očakávania prinášajú najnovšie dohody USA a Iránu, ich vplyv na celkovú situáciu zostáva nejasný.

Inflácia zaťažuje domácnosti, úspory klesajú

Tento rok sa zdražovanie v slovenskej ekonomike podľa odhadov centrálnej banky udrží na úrovni 4 percent. Domácnosti si zatiaľ udržiavali úroveň spotreby, no robili tak na úkor svojich úspor. Tento model je však dlhodobo neudržateľný. "Miera úspor, teda koľko si ľudia odkladajú z aktuálneho príjmu, klesla znovu na blízko historických miním," upozorňuje hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.

Výzvy na trhu práce

Trh práce na Slovensku tiež čaká mierne zhoršenie situácie. Očakáva sa mierny pokles zamestnanosti, keďže ekonomika nevytvára dostatok nových pracovných miest. K tomu pribúda pokles počtu živnostníkov, ktorých zasiahlo vyššie daňové a odvodové zaťaženie. Reálne príjmy by mali rásť len o tri desatiny percenta v priemere, čo je hodnota tesne nad nulou.

Premiér Robert Fico pripúšťa existenciu problémov: "Samozrejme, že máme problémy. Ja by som tiež bol radšej, keby priemerka bola vyššia ako je teraz. Ale je nejaká realita, ktorá je nastavená. Pokiaľ ide o produktivitu práce, pokiaľ ide o všetky ďalšie parametre, ktoré ovplyvňujú mzdu."

Nádeje a doznievajúce vlny zmien

Napriek celkovo pesimistickej prognóze existujú aj pozitívne aspekty, ktoré by mohli pomôcť zmierniť dopady. Ide o očakávané eurofondové projekty a pokračujúci rast miezd (aj keď reálny rast príjmov zostáva nízky).

Celkovú situáciu, kde sú príčiny už za nami, ale ich dôsledky stále doznievajú, prirovnal Michal Horváth z NBS k hodu kameňa do vody: "Ten kameň už nevidno, ale vlny, ktoré ten kameň na hladine jazera spôsobí, sa ešte len šíria."