Muž si kúpil topánky, keď si jednu z nich skúšal, našiel v nej odkaz, išlo o volanie o pomoc

PETROHRAD / Arslan Gibadullin si kúpil drahé topánky cez internet a vyzdvihol si ich v obchode v Petrohrade. V jednej z topánok si našiel všitý odkaz.

Arslan Gibadullin se nemohol dočkať, kedy si vyskúša svoje nové topánky, ktoré si kúpil od americkej športovej značky. Doručiť si ich nechal do obchodu v Petrohrade. "Prišiel som domov a začal som si ich hneď obúvať. Hneď ako som jednu vzal do ruky, všimol si zvláštny odkaz všitý do vnútra topánky," povedal  Gibadullin. V odkaze, ktorý odfotil a pridal na sociálnu sieť sa píše: "Pomoc, som vo väzení v Číne, prosím, pomôžte Ujgurom."

Pravosť listu, ktorý poslali do Moskovského časopisu sa nepodarilo overiť. Toto je tento rok už tretia udalosť, ktorá priťahuje pozornosť na vzťahy v globálnom odevnom priemysle s čínskymi dodávateľmi, ktorí čelia obvineniam, že profitujú z nútených prác príslušníkov etnickej menšiny Ujgurov.

Spoločná správa 180 ľudskoprávnych organizácii z júla tohto roka hovorí, že "v podstate celý" módny priemysel nesie časť viny na nútených prácach príslušníkov tejto menšiny zo západočínskej provincie Sin-ťiang. A v marci 2020 austrálsky výskumný inštitút ASPI vydal správu, podľa ktorej z nútených prác Ujgurov profituje okolo 82 popredných svetových značiek. Inštitút odhaduje, že Čína medzi rokmi 2017 až 2019 z domovov vysídlila okolo 80 000 Ujgurov a prinútila ich pracovať v továrňach po celej Číne. Odborníci OSN a ľudskoprávne skupiny uvádzajú, že sa v čínskych zadržovacích táboroch nedobrovoľne nachádza najmenej milión Ujgurov a ďalších príslušníkov tureckej moslimskej menšiny. Čína tvrdí, že pobyt v týchto zariadeniach je dobrovoľný a ich cieľom je bojovať proti náboženskému extrémizmu a chudobe. Zástancovia sa domnievajú, že ide o nutné preventívne opatrenie proti terorizmu. Kritici však hovoria, že Peking hrozbu zveličuje, a strediská prirovnávajú ku koncentračným táborom. Na pripomienku z The Moscow Times reagovala spoločnosť, že o náleze v Petrohrade vedia a na jeho základe začala s medzinárodným vyšetrovaním. Odevná firma zdôraznila, že pri výrobe konkrétnych topánok nebola použitá žiadna nútená práca.  "VF spoločnosť a pod ňou spadajúce značky pri výrobe svojich produktov nevyužívajú nútené práce a pri ich výrobe nefiguruje ani väzenská práca. Topánky na fotografii nikdy neboli v Číne. Topánky, ktoré si zákazník kúpil, boli vyrobené vo Vietname a doručené priamo z továrne do nášho zariadenia v Belgicku a následne do distribučného centra v Rusku. VF v provincii Sin-ťiang žiadne produkty nevyrába," informovala spoločnosť. 

​Ľudskoprávne organizácie, ktoré sa špecializujú na nútené práce, viacmenej uvádzajú, že je kvôli spletitému spotrebiteľskému reťazcu takmer nemožné 100% doložiť, že materiály použité ny výrobu topánok nepochádzali z Číny. Penelope Kyritsisová z americkej nevládnej organizácie špecializujúcej sa na práva pracovníkov upozornila, že zatiaľ čo VF hovorí, že sa "žiadne ich produkty v provincii Sin-ťiang nevyrábajú", nevysvetľuje, odkiaľ suroviny na ich výrobu pochádzajú. "VF musí doložiť každé zariadenie, ktoré sa podieľalo na výrobe tejto topánky," dodáva Kyritsisová. Na pripomienku The Moscow Times, odkiaľ spoločnosť berie suroviny na výrobu obuvi, zatiaľ neodpovedala. Odkaz v topánke, ktorý sa našiel v Petrohrade nie je prvým. V roku 2018 sieť supermarketov Tesco pozastavila výrobu dobročinných vianočných prianí v továrni v Číne, keď šesťročné dievčatko našlo správu údajne napísanú väzňom zo Šanghaja, ktorý v ňom tvrdil že sú nútení pracovať proti ich vôli.