Jasno
Bratislava
Jozef
19.3.2024
Mysteriózne sochy na Veľkonočných ostrovoch. Záhada ich rozmiestnenia je odhalená
Zdielať na

Mysteriózne sochy na Veľkonočných ostrovoch. Záhada ich rozmiestnenia je odhalená

Archívna reportáž

VEĽKONOČNÉ OSTROVY / Tajomstvo záhadných sôch "moai" na Veľkonočnom ostrove v Tichom oceáne sa zrejme podarilo poodhaliť vedcom. Prinajmenšom vraj našli odpoveď na otázku, prečo sochy stojí práve tam, kde sa nachádzajú.

Výskumníci analyzovali okolie megalitických základní "ahu", na ktorých sochy stoja umiestnené. Vyšlo najavo, že vo väčšine prípadov sa nachádzajú pri zdrojoch podpovrchovej pitnej vody. Z toho archeológovia usudzujú, že veľkosť plošín aj sôch zodpovedá kvalite a množstvo zdrojov. "Lokality stavitelia nevyberali podľa iracionálneho rituálneho kľúča, aj keď nejaký náboženský význam určite mali. Predovšetkým však boli súčasťou života komunity a jej potrieb, " povedal denníku The Guardian profesor Carl Lipo z Binghamton University v štáte New York.

Na Veľkonočnom ostrove, v jazyku domorodcov označovanom Rapa Nui, je viac ako 300 megalitických plošín, ktoré podľa vedcov budovali jednotlivé konkurenčné komunity. Prvé vznikli zhruba v 13. storočí a väčšinou sa nachádzali pozdĺž pobrežia. Všeobecne sa súdilo, že sochy predstavujú kmeňových predkov. Odborníci si ale lámali hlavu nad ich rozmiestnením.

Tím vedcov sa zameral na prieskum východnej časti ostrova, kde stálo do príchodu európskych námorníkov v 19. storočí 93 megalitov. Zistili, že lokalizácia sôch nesúvisí s dostupnosťou obrích kameňov, pretože obyvatelia Rapa Nui ich vedeli presúvať na značnú vzdialenosť. Profesor Lipo sa následne s tímom archeológov zameral na to, odkiaľ domorodci získavali vodu, pretože na ostrove nie sú stále rieky či potoky. Podarilo sa dokázať, že ju celkom iste nečerpali z miestnych jazier, ale z podpovrchových priehlbín a jaskýň pri pobreží, kde sa zhromažďovala. "Je to zázrak. Akonáhle nastane odliv, z mnohých miest pozdĺž pobrežia vyrazí prúdy krištáľovo čistej vody. Všimli sme si to počas prieskumu ostrova. Zarazil nás tam pohľad na koňa popíjajúceho vodu z mora," povedal Lipo. Potom už to všetko do seba zapadlo. "Zakaždým, keď sme narazili na zdroj pitnej vody, stála tam obria socha. Súvislosť sa dala predvídať s až úsmevnú presnosťou," hovorí archeológ.

Experti sú tiež presvedčení, že jednotlivé dediny spolu súperili v stavbe monumentálnych sôch. K tejto hypotéze sa prikláňa ďaleko skôr ako k staršiemu názoru, že o vodu spolu viedli kruté vyhladzovacie vojny. "Je možné, že rivalita je nejako zakódovaná aj v rysoch a veľkosti megalitov," myslí si bádateľ.

Holandskí výskumníci rozlúštili záhadu denníka Anny Frankovej:

Súvisiace články