Jasno
Bratislava
Miroslav
29.3.2024
Vesmírna stanica stála vyše 100 miliárd. Teraz ju chcú privatizovať
Zdielať na

Vesmírna stanica stála vyše 100 miliárd. Teraz ju chcú privatizovať

WASHINGTON / Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje privatizovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. S týmto tvrdením prišiel denník Washington Post.

Rešpektovaný americký denník sa pritom odvoláva na interný dokument vesmírnej agentúry NASA, v ktorom sa uvádza, že vláda chce po roku 2024 ukončiť financovanie prevádzky stanice a previesť ju do súkromných rúk. Vyvolalo to búrlivé ohlasy - vedcov i politikov. Hovoria, že privatizovať vesmírnu stanicu, v skratke ISS, do ktorej nielen Spojené štáty naliali ťažké miliardy dolárov je prinajmenšom nezodpovedné.

Je fakt, že ISS je dnes najdrahším objektom, aký kedy ľudské ruky vyrobili. Presné náklady nie sú známe, ale podľa odhadov jej cena už presiahla sto miliárd dolárov. Približne 60 miliárd do nej investovali Američania, čosi vyše 12 miliárd Rusi, Európa a Japonsko po päť miliárd a Kanada prispela dvomi miliardami.

K tomu treba ešte prirátať náklady na dopravu ľudí a nákladu. Keď ešte lietali raketoplány, leteli k ISS 36 krát, pričom každý let stál minimálne miliardu dolárov. Dnes sa tam dá dostať len ruskými loďami Sojuz a to je o niečo lacnejšie.

ISS je monumentálny medzinárodný projekt. S jej stavbou sa začalo už v roku 1998. Základom stanice sa stal ruský modul Zarja, ku ktorému sa neskôr pripojil americký modul Unity. Potom pribúdali ďalšie a ďalšie, dokopy to bolo asi 160 rôznych komponentov, až nakoniec stanica vyrástla do súčasnej podoby - má hmotnosť vyše 400 ton, je dlhá vyše 70 a široká viac ako 100 metrov. Vo vnútri má necelých tisíc kubických metrov priestoru pre život a prácu kozmonautov.

Do dnešného dňa navštívilo tento orbitálny príbytok vyše 230 ľudí. Boli medzi nimi aj dvaja šťastlivci, ktorí tam boli až päťkrát. Spomenúť treba aj vesmírnych turistov. Tých tam bolo sedem, z toho jednému sa tam zapáčilo tak, že sa tam bol pozrieť dvakrát. Letenka na ISS pritom nie je lacný špás. Prvý návštevník Dennis Tito v roku 2001 zaplatil 20 miliónov dolárov. Dnes by to zrejme bolo podstatne viac.

Podľa niektorých odhadov je ISS aj veľmi drahé pracovisko. Ak sa zoberú do úvahy všetky náklady, tak cena za jeden deň pobytu jedného človeka, člena posádky, vraj vychádza na sedem a pol milióna dolárov. Stanica pritom vlastne ešte stále nie je hotová. Tento a budúci rok by mali pribudnúť ďalšie moduly. Pôvodne sa rátalo s tým, že bude fungovať minimálne do roku 2028.

Nové plány americkej administratívy to však možno zmenia. Podľa predstáv Bieleho domu by po roku 2025 mala ISS prevádzkovať nejaká súkromná spoločnosť, ktorá by ju využívala na komerčné aktivity. Je to však veľmi otázne.

Po prvé, je to veľmi drahé, takže mnohí pochybujú, či sa nájde nejaký súkromník, ktorý by to vedel uplatiť a ešte na tom aj čosi zarobiť. Okrem toho, ISS nie je len americká. Hovoriť do toho majú čo aj Rusi, Európa, Japonci, či Kanaďania. Zatiaľ teda nie je jasné, či sa ISS naozaj zmení na komerčnú vesmírnu stanicu alebo si ju postupne rozoberú jednotlivé štáty - lebo aj také plány existujú.

Pozrite si archívne video, ako sa ISS skladala:

Súvisiace články