Jánošíka zavesili pre parochne, ktoré ukradol vdove

BRATISLAVA / Aký bol Jánošík? Žil skutočne, alebo je jeho postava len vymyslenou legendou? Naozaj bohatým bral a chudobným dával? Prečo sa o ňom zachovalo toľko ľudových rozprávaní, povestí a príbehov? Prečo sa Jánošík spomína v mnohých slovenských ľudových piesňach?

To, že Juraj Jánošík bol žijúcim človekom, nám potvrdzujú základné pramene k jánošíkovskej problematike. Pramenný materiál môžeme nájsť v Štátnom archíve v Bytči. 

Na jarmoku v Liptovskom Mikuláši sa náhodne stretol Jánošík so starým známym Tomášom Uhorčíkom. Uhorčík sa Jánošíkovi zdôveril zo svojimi zbojníckymi aktivitami, ku ktorým v tom čase patrilo aj výnosné pašovanie koní z Poľska. Jánošík ponuku prijal a stal sa príležitostným členom Uhorčíkovej družiny.

Priamym podnetom na prenasledovanie Jánošíka vrchnosťou, sa stal prepad vdovy po oficierovi Schardonovi (Schardonka). Zbojníci, ktorých na jej cestu upozornil istý valach, ju ozbíjali pri Garajovom potoku medzi Východnou a Važcom. Drahocennosti zo zboja Jánošík skryl do batôžka pod kladu, druhom dal len ukoristenú pušku, sám si nechal dve parochne. Lenže vdova sa nedala. Sťažovala sa a vďaka známostiam nebohého manžela získala finančnú náhradu od Liptovskej župy. 

Jánošíkovo zbojníctvo trvalo jeden a pol roka, jeho najväčšia časť spadá do letného a jesenného obdobia roku 1712. Jánošíka obvinili zo vzbury spojenej s povstaním proti vrchnosti, obvinili ho zo zabíjania a rabovania v stoliciach a z vraždy domanižského farára.

Nasledovalo trpné vypočúvanie spojené s mučením Juraja Jánošíka. Najskôr ľahšie neskôr ťažšie mučenie - spaľovanie pokožky, zapichovanie žeravých hrotov pod nechty, drvenie údov a nakoniec natiahnutie na škripec. Po vypočúvaniach a mučeniach ho uznali vinným a súd ho odsúdil na trest smrti. Stoličný súd vyniesol rozsudok:

"Ponevač podepsaný (obžalovaný) Juro Jánošík zavrhujúce prikázaní jak božské, tak než zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vudcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek pripravil, áno jako sa z jeho vlastného vyznáni zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaníže prestrelili a bezbožne zamordovali.
Jak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnaný a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený.״

Len 25-ročného Juraja Jánošíka usmrtili nabodnutím na hák cez ľavý bok. Poprava sa konala 18. mája 1713 v Liptovskom Mikuláši na popravisku nazvanom príznačne "Šibeničky“.