Zatiahnuté
11°
Bratislava
Vojtech
23.4.2024
Zo zóny smrti treba rýchlo preč. Horolezec Štrba tam bol tri dni
Zdielať na

Zo zóny smrti treba rýchlo preč. Horolezec Štrba tam bol tri dni

KÁTHMANDU / Pri výstupe na Mount Everest zahynul známy slovenský horolezec Vladimír Štrba. V takzvanej zóne smrti strávil až tri dni.

Zóna smrti je miesto od výšky 7925 metrov. V tejto zóne nie je prakticky možná aklimatizácia. Človek nevie dýchať, blízko vrcholu je solárna radiácia. Ak by horolezci dýchali cez otvorené ústa, mohlo by im zhorieť ústne podnebie. Na prstoch aj na jazyku sa objavujú praskliny. Počas noci opuchne tvár, najmä okolo očí. Bolesti hlavy, dehydratácia sú bežným príznakom. Priemerná teplota je mínus 30 stupňov, na Evereste býva aj mínus 60 stupňov Celzia.

"Je to zóna, v ktorej treba zotrvať minimálnu dobu, pretože v podstate aj medicínske postupy sú v takejto výške už absolútne málo účinné," hovorí záchranár Martin Balko. Človek tam dokáže do pľúc vdýchnuť maximálne 30 percent kyslíka. Tí, ktorí sa dostanú až k vrcholu, sa musia na jeden krok nadýchnuť až pätnásťkrát.

Aby telo získalo energiu, začína požierať vlastné tkanivo. Kašeľ môže byť taký silný, až prasknú rebrá. Dostať sa preto tak vysoko môžu horolezci iba veľmi pomaly. Telo treba aklimatizovať už od výšky 3000 metrov nad morom, ak chce horolezec stúpať vyššie. Vnútorné orgány sa musia prispôsobiť tlaku, pretože sa zväčšujú. Bežne trvá výstup zo základného tábora na Everest približne týždeň. Ak by si horolezci na ceste hore nedávali povinné prestávky, alebo by v zóne smrti strávili príliš veľa času, ľudské telo by to jednoducho nevydržalo.

"Človek sa buď zadusí v rámci pľúcneho edému, alebo dôjde k mozgovej smrti vznikom mozgového edému, to znamená mozog akokeby nakypí a keďže je v lebke, ktorá je tvrdá, nemá kam ďalej kypieť, tak dôjde k takému vzostupu tlaku v lebečnej dutine, že sa zastaví mozgová cirkulácia a vlastne prestane byť mozog zásobovaný krvou a dôjde k úmrtiu," opísal desivú smrť záchranár Balko.

Súvisiace články