30°
Bratislava
Prvé kroky v živote. Tomáš sa po 34 rokoch postavil z vozíka
Prvé kroky v živote. Tomáš sa po 34 rokoch postavil z vozíka
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ŠÚROVCE / Tridsaťštyri rokov sedel na vozíčku. Celý čas mu lekári hovorili, že to je maximum, čo so svojou diagnózou dokáže. Tomáš im ale celý ten čas neveril. Intenzívne začal cvičiť až v období, keď mu všetci hovorili, že je neskoro. Stal sa zázrak a vo svojich 35 rokoch urobil svoje prvé kroky.
Tomáš bol vytúžené dieťa. Narodil sa o päť týždňov skôr a pridusený. Lekári ho museli dlhých 10 minút kriesiť. Následne vyriekli diagnózu - detská mozgová obrna.
"Lekári sa uzniesli na tom, že Tomáš nebude chodiť, nebude pracovať, že bude ležiaci pacient," spomína Ludmila Mentlíková.
Odmietala verdikt
Tomášova mama sa s takýmto verdiktom ale odmietala zmieriť. "Rehabilitovali sme päťkrát denne, neskôr štyrikrát denne. Domácou rehabilitáciu ale nebolo možné docieliť žiaden pokrok, akurát to, že sedel na vozíku a nebol skostnatelý a nemal poskracované šľachy," hovorí.
Keď sa dozvedela o inej rehabilitácii, všetci ju odrádzali. "Keď som to povedala lekárom, povedali mi, že je na to starý," dodáva.
Nečakali zázrak
Rodina sa ale rozhodla, že to skúsia. Pred rokom a pol prišli bez nejakých veľkých očakávaní na Slovensko.
"Vtedy nedokázal okrem toho, že sedel, takmer nič. Nedokázal aktívne vykonať žiaden správny pohyb. Mal stuhnuté svalstvo, ktoré ho pri rozcvičovaní aj veľmi bolelo," hovorí rehabilitačná lekárka Beata Richweisová.
"Ja som prišiel, že budem cvičiť a neurobil som vôbec nič. Ani klik, ani sed," spomína Tomáš.
No ani prvotný neúspech ho neodradil. "Od začiatku som veril, že to pôjde. Že to zvládnem. Ale vedel som, že to bude dlhá cesta, no zvládnem to," dodáva.
Jeho stav sa pomaly zlepšoval a Tomáš tým viac veril. "Za rok aj päť mesiacov sa nám podarilo postaviť ho na nohy," prezrádza Richweisová.
Chodí o barliach
Tomáš dnes dokáže chodiť s pomocou trojbodových barlí. "Cítil som sa dobre, že stojím na vlastných nohách," hovorí.
"Keď som ho na tých barliach videla, tak som sa skutočne rozplakala, pretože som to vážne nečakala," dodáva dojatá matka.
Výnimka, nie pravidlo
Rehabilitačná lekárka ale upozorňuje, že nie je pravidlom, že sa takto podarí pomôcť každému už dospelému pacientovi. V Tomášovom prípade to ale fungovalo, pretože pre to sám urobil veľmi veľa.
"Tomáš je veľmi cieľavedomý," hovorí Ludmila Mentlíková. "To domáce cvičenie musí byť, tak sa posúva stále ďalej a ďalej," dodáva.
"Aj v takom veku je možnosť ovplyvniť reťazce, ktoré spájajú svaly s centrálnym nervovým systémom," ozrejmuje lekárka.
Tomáš chce svoj úspech ešte posunúť. Chce začať chodiť pomocou obyčajných barlí. On aj jeho mama veria, že to mladý muž dokáže.
Prvé kroky v živote. Tomáš sa po 34 rokoch postavil z vozíka, pozrite si reportáž:
