Vianoce. Toto sú naše zvyklosti a tradície

BRATISLAVA / Vianoce sú tu a k ním patrí nielen rozbaľovanie darčekov, štedrá večera či stretnutie s rodinou, ale aj rôznorodé tradície. Viete odkiaľ pochádzajú všetky zvyky?

Na naše územie sa tradícia zdobenia vianočného stromčeka dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami.

Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.

Mágia a veštenie

Vianočné tradície sú magické alebo veštecké. Ide nám najmä o majetok, zdravie a súdržnosť v rodine. Krájame jablko, orechy, dávame si šupinu z kapra do peňaženky.

Jedenie oplátky už kresťanským symbolom je. Je to symbol tela Pána. Ak ho prijmeme s medom, zabezpečíme si lásku a hojnosť. Ak pridáme aj cesnak, už nám naozaj nič nehrozí.

Kresťania ani protestanti jesť mäso počas pôstu nemôžu. A tak sa na štedrovečerných stoloch začala objavovať ryba. Vyprážaný kapor a majonézový šalát však neboli vždy tradíciou. Na našich stoloch sa začali objavovať približne v päťdesiatych rokoch 19. stor.

Ľúbostná mágia

Slovensko je síce malé ale čo sa týka vianočných zvykov tak aj poriadne odlišné. To čo za tradičné považujú vaši susedia možno vôbec nesedí s tým, ako si Vianoce predstavujete vy. A špeciálne by nás mali sledovať slobodné ženy či dievčatá - k tradičným Vianociam totiž patrí aj ľúbostná mágia