Americký Fed končí so sprísňovaním menovej politiky. Ako na to reaguje eurozóna?

BRATISLAVA / Analytici Slovenskej sporiteľne a J&T Banky v relácii Analýzy 24 rozobrali dopady rozhodnutí amerického Fedu a Európskej centrálnej banky. Zamerali sa aj na najnovšie prímerie v obchodnej vojne medzi USA a Čínou.

Kvantitatívne uvoľňovanie končí

Americký Federálny rezervný systém (Fed) už druhýkrát po sebe znížil úrokové sadzby a oznámil koniec sprísňovania menovej politiky. Analytik J&T Banky, Stanislav Pánis, vysvetľuje: "Uvoľnenie menovej politiky centrálnou bankou vplýva predovšetkým na krátky koniec výnosovej krivky. To znamená, že krátke sadzby by mali klesať." Ako dodáva, trhy naďalej očakávajú, že Fed bude v uvoľňovaní pokračovať, hoci naznačil, že v decembri nemusí prísť k ďalšiemu zníženiu sadzieb.

Okrem zníženia úrokov Fed oznámil aj ukončenie kvantitatívneho sprísňovania od 1. decembra. To znamená, že bilancia centrálnej banky sa stabilizuje, čo by malo zlepšiť likviditu na trhu a tlačiť úrokové sadzby nadol. Nižšie úrokové sadzby by mali podporiť ekonomický rast a zvýšiť dopyt po úveroch, čo povedie k väčším investíciám.

Trump tlačí na Fed

Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne poukazuje na to, že americký prezident Donald Trump tlačí na Fed, aby znižoval sadzby ešte rýchlejšie. Trumpovi záleží na podpore hospodárskeho rastu a znižovaní dlhu, pričom je ochotný akceptovať aj vyššiu mieru inflácie. "Donald Trump je v tomto obchodník. On má transakčný prístup k mnohým veciam," dodáva Kočiš. Napriek Trumpovmu tlaku na oslabenie dolára po rozhodnutí Fedu dolár posilnil. 

Európska centrálna banka (ECB) naopak ponechala úrokové sadzby tretíkrát po sebe bez zmeny. Pánis dodáva, že ECB nepodporuje ani menovú politiku, ktorá by mala výrazný dopad na zamestnanosť, ako je to u Fedu. Analytici sa venovali aj výzvam, ktorým čelí Európska únia v kontexte globálnych zmien. Poukazujú na potrebu určiť priority, posilniť konkurencieschopnosť a riešiť vnútorné bariéry, aby sa Európa nestala "skanzenom sveta." Potrebné sú rozsiahle reformy, ktoré uvoľnia trh a dajú priestor pre rýchlejší hospodársky rast.

Prímerie v obchodnej vojne?

Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching dosiahli udržateľné prímerie v obchodnej vojne. Spojené štáty znížili clá pre Čínu o 10 % a dosiahli dohodu o uvoľnení exportných obmedzení vzácnych zemín zo strany Číny. Pánis to vidí ako pozitívny krok, ktorý znižuje mieru neistoty ohľadom zahraničného obchodu.

Uvoľnenie exportu vzácnych zemín má vplyv na výrobu čipov, batérií do elektromobilov a dodávky moderných zbraní. Ako hovorí Kočiš, dohoda umožní Spojeným štátom získať čas na posilnenie vlastnej odolnosti voči čínskemu vplyvu.

Ako sa Slováci správajú k sporeniu?

Analytici sa dotkli aj otázky sporenia na Slovensku. Miera úspor je nižšia ako v priemere Európy a Slováci väčšinu peňazí držia na bežných účtoch. Postupne sa však zvyšuje záujem o investovanie. Stále platí, že menej ako polovica obyvateľov má vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu. Je dôležité si vytvoriť 3-6 mesačnú rezervu, aby sa nemuselo vyberať peniaze v nevhodnú dobu.