Pred 70 rokmi vznikla Varšavská zmluva, vojenský pakt krajín sovietskeho bloku

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Pred 70 rokmi, 14. mája 1955, vznikla vo Varšave Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, známa ako Varšavská zmluva. Tento vojenský pakt združil štáty sovietskeho bloku a stal sa jedným z pilierov studenej vojny.

Reakcia na vstup NSR do NATO a snaha o zjednotenie sovietskej politiky

Varšavská zmluva vznikla len týždeň po tom, čo sa Nemecká spolková republika (NSR) stala členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Oficiálne bola reakciou na tento krok, no jej skutočným cieľom bolo zjednotiť vojenskú a zahraničnú politiku Sovietskeho zväzu a jeho satelitov v strednej a juhovýchodnej Európe.

Osem zakladajúcich štátov

Pod Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci sa v Miestodržiteľskom paláci vo Varšave podpísalo osem štátov: Albánsko, Bulharsko, Československo, Maďarsko, Nemecká demokratická republika (NDR), Poľsko, Rumunsko a Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR). Týmto aktom vznikol vojenský pakt, ktorý dostal názov podľa mesta podpisu – Varšavská zmluva (VZ).

Štruktúra a fungovanie VZ

Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol Politický poradný výbor, zložený z vedúcich predstaviteľov komunistických strán, predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany členských krajín. Výbor ministrov obrany zodpovedal za vojenské cvičenia, zjednotenie vojenských predpisov a ďalšie vojenské záležitosti. Napriek formálnemu záväzku rešpektovať nezávislosť a nezasahovať do vnútorných záležitostí členských štátov bola Varšavská zmluva v skutočnosti nástrojom zahraničnej politiky ZSSR a riadila sa sovietskou vojnovou doktrínou.

Konflikty a zásahy

Hoci Zmluva deklarovala princíp nezasahovania, v praxi bol tento princíp opakovane porušený. Sovietske vojská brutálne potlačili Maďarské povstanie v roku 1956 a v auguste 1968 nasledovala invázia do Československa, ktorá bola jedinou vojenskou operáciou Varšavskej zmluvy. Na invázii sa nezúčastnili vojská Rumunska a Albánska, ktoré na protest pakt opustilo.

Zánik Varšavskej zmluvy

V druhej polovici 80. rokov, po nástupe Michaila Gorbačova k moci, sa geopolitická situácia dramaticky zmenila. Po páde komunistických režimov v strednej a juhovýchodnej Európe a zániku NDR stratila Varšavská zmluva zmysel. Najprv bola zrušená vojenská organizácia a štruktúry a nakoniec bola 1. júla 1991 v Prahe podpísaná dohoda o zrušení Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, čo definitívne ukončilo existenciu tohto vojenského paktu socialistických krajín.