Pred piatimi rokmi otvorili v Berlíne Pamätník holokaustu

Európa si pripomína 65. výročie porážky hitlerovského Nemecka.

Myšlienka postaviť pomník Židom, ktorých zavraždili nacisti počas 2. svetovej vojny, pochádza z rokov 1987-1988. Historik Eberhard Jäckel a dokumentaristka Lea Roshová pripravovali vtedy pre prvý kanál nemeckej verejnoprávnej televízie ARD štvordielny dokumentárny film o osudoch európskych Židov v rokoch 1939-1945.

V Jeruzaleme pred pamätníkom holokaustu Jad Vašem obaja skonštatovali, že podobný pamätník by mal byť vybudovaný aj v Nemecku. Spolkový parlament schválil ideový projekt v roku 1999. Pamätník navrhol a zrealizoval známy americký architekt Peter Eisenman.

Pamätník zavraždených európskych Židov v Berlíne tvorí 2711 betónových kvádrov rôznych výšok a hrúbok postavených na zvlnenom podklade od 0,5 do dvoch stupňov. V areáli pamätníka vysadili 41 zelených stromov. Podľa autora návrhu nepredstavujú uvedené počty kvádrov a stromov nijaké symboly a sú iba vecou náhody.

Súčasťou memoriálu sú podzemné priestory s rozlohou 930 štvorcových metrov. Sídli tu múzeum a informačné stredisko. Múzeum pozostáva z výstavnej miestnosti, prednáškovej miestnosti a kníhkupectva.

Viac ako 2700 kusov betónových monolitov pripomína náhrobné kamene. Rozmiestnenie kamenných stél symbolicky predstavuje pomníky a sarkofágy známe zo židovských cintorínov. Staré židovské hroby totiž tradične vytvárali katakomby, akými sú napríklad Olejové hory v Jeruzaleme.

Židom, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny v koncentračných táboroch, nebolo dopriate spočinúť v hrobe a mať pomník. Ich popol skončil na lúkach a v riekach. Pamätník holokaustu v Berlíne predstavuje symbolicky miesto ich posledného odpočinku a budúcim generáciám má pripomínať obludnosť ideí, ktoré vedú k vyvražďovaniu určitej časti obyvateľstva.

Pomník holokaustu neďaleko Brandenburskej brány vybudovali s nákladom 27,6 miliónov eur z prostriedkov štátnej pokladnice. Správu pomníka financuje príslušné ministerstvo kultúry.

V roku 2007 správa pamätníka oznámila, že takmer 400 betónových stél je popraskaných a treba ich opraviť. Napriek tomu, že kamenné kvádre majú antigrafitovú úpravu, 12 z nich začiatkom roka 2009 pomaľovali neznámi vandali antisemitskými nápismi a symbolmi svastiky.