Traktoristka z Holandska objavuje Afriku

Odvážna Holanďanka, ktorá cestuje sama naprieč Afrikou na traktore, vraj často nahrádza záchranárov a odťahuje pokazené vozidlá. Tiež berie stopárov a pomáha tak miestnym ľuďom prepraviť sa do susednej dediny.

Odvážna Holanďanka, ktorá cestuje sama naprieč Afrikou na traktore, vraj často nahrádza záchranárov a odťahuje pokazené vozidlá. Tiež berie  stopárov a pomáha tak miestnym ľuďom prepraviť sa do susednej dediny.

"Raz som ťahala autobus 140 kilometrov cez púšť do sudánskeho hlavného mesta," povedala Manon Ossevortová v Tanzánii, keď mala za sebou 20 000 kilometrov a 30 mesiacov svojej neobvyklej cesty.

Svoje putovanie z Holandska na južný pól považuje za akési umelecké predstavenie. Na konci svojej cesty chce do ľadu ukryť posolstvo a obrázky detí, s ktorými sa po ceste stretla.

Na budúci rok chce pridať do svojho itineráru ďalších 15 000 kilometrov a ďalších päť afrických krajín.

Na svojej ceste už navštívila egyptské pyramídy, išla pozdĺž Nílu v Sudáne, prešla vysočinou v Etiópii a dostala sa až do keňskej rezervácie Maasai Mara a potom k Viktóriinmu jazeru v Ugande.

Jej traktor ide zatiaľ bez porúch. Najvyššiu rýchlosť, akú dokáže vyvinúť, je 20 kilometrov za hodinu, ale jeho priemerná rýchlosť päť kilometrov za hodinu sa blíži skôr k chôdzi.

"Prišla som z holandského vidieka a farmári ma uistili, že tento traktor je veľmi spoľahlivý," povedala Ossevortová. "Tamojší farmári majú zmysel pre humor a zrejme preto mi nepovedali, že jazdia tak pomaly."

Jej cestovanie spomaľujú zvedaví ľudia, ktorí sa stále na niečo vypytujú, iní, ktorých vezie ako stopárov od dediny k dedine, ale i tí, ktorých autá, nákladné vozy alebo autobusy sa pokazili alebo uviazli v ťažkom piesku či hustom blate, a žiadajú o pomoc.

"Veľa práce som mala hlavne v severnej Keni v období dažďov. Zastupovala som tam v jednej osobe africký automobilový klub," hovorí s úsmevom.

Šoféruje až desať hodín denne, spí pod špeciálne konštruovaným stanom postaveným na traktore. "Nie je to veľmi pohodlné a keď prší stan presakuje, ale moja posteľ je priamo nad šoférovým sedadlom a to je dobré pre rýchly útek. Ale tých veľa nebolo."

Manon Ossevortová pripúšťa, že ju v noci trochu desia tiene a spanikárila, keď sa v rezervácii Maasai Mara stretla so slonom. Nikdy ju ale neohrozovali ľudské bytosti.

Naopak hovorí o veľkorysosti a pohostinnosti mnohých ľudí, s ktorými sa aa svojej ceste stretla, zvlášť sa to týka Sudáncov.

"Touto cestou si splním svoj sen...ísť na južný pól. Pomalá jazda traktora symbolizuje skutočnosť, že splniť si sen trvá nejakú dobu. Ale nech idete akokoľvek pomaly, pokiaľ si veríte, do svojho cieľa dôjdete," povedala.

Holandská cestovateľka vezie svoje posolstvo naprieč Afrikou a obyvateľom dedín a miest rozpráva svoj príbeh, v ktorom hlavnú rolu hrá traktor.

Na budúci rok v novembri chce naložiť svoje vozidlo na ľadoborec na myse Dobrej nádeje a vydať sa na poslednú etapu svojej cesty na južný pól.