Európa bojuje proti počítačovým pirátom. Právom byť zabudnutý

V Európskej únii si každý deň sadá k počítačom a pripája sa na internet 250 miliónov používateľov. Každý z nich púšťa do obehu väčšie alebo menšie množstvo osobných údajov, ktoré môžu byť ľahkou korisťou z hľadiska počítačovej kriminality. Konštatuje sa to v dnes zverejnenej správe Európske komisie k návrhu reformy pravidiel ochrany osobných údajov.

Európska komisia uvádza prípad z apríla minulého roku, keď v nemenovanej technologickej firme došlo k vysoko kvalifikovanému a zámernému prieniku do počítačovej siete, pričom "votrelci" získali prístup k 77 miliónom údajov klientov – ich menám, e-mialovým a poštovým adresám, dátumom narodenia, počítačovým heslám, ale aj informáciám o ich kreditných kartách. Spoločnosti trvalo týždeň, kým pochopila celkový rozsah škôd a informovala poškodených zákazníkov.

Sme si vedomí, že sa vystavujeme riziku

V prvej polovici roku 2011 došlo k cieleným počítačovým útokom aj na systémy a databázy inštitúcií EÚ, ktoré museli prehodnotiť ich ochranu. Správa EK uvádza, že najpriaznivejším momentom pre počítačových pirátov sú prvé chvíle po preniknutí do cudzieho systému, kým poškodený nezistí, že sú jeho údaje ohrozené a neprijme príslušné protiopatrenia. Európania sú si podľa správy vedomí skutočnosti, že sa sami vystavujú potenciálnemu nebezpečenstvu ohrozenia zo strany počítačových pirátov.

Špeciálny prieskum verejnej mienky vykonaný Eurobarometrom na objednávku EK v júni minulého roku ukázal, že 58 percent Európanov si myslí, že pri používaní internetu a sociálnych sietí nemajú inú možnosť ako uvádzať svoje osobné údaje, ak chcú mať prístup k internetovým službám a produktom.

79% užívateľov zverejňuje o sebe veľmi veľa

Podľa toho istého prieskumu 79 % používateľov sociálnych sietí bez obáv zverejňuje svoje celé meno, 51 % svoju fotografiu a 47 % aj svoju národnosť. Kupujúci prostredníctvom online služieb sú ešte dôverčivejší, keď až 90 % z nich uvedenie svoje meno a adresu a takmer polovica (46 %) aj telefónne číslo.

Iba tretina obyvateľov EÚ (33 %) vie o tom, že existujú národné úrady zodpovedné za ochranu ich práv a osobných údajov na internete. Iba 26 % používateľov sociálnych sietí a ešte menej klientov online obchodov má pocit istoty, že má svoje osobné údaje pod kontrolou.

Reforma smernice o pravidlách ochrany údajov v EÚ z roku 1995, ktorú dnes v podobe návrhu zverejnila komisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová, reaguje na súčasný vývoj, keď rýchlo narastá počet používateľov internetu. Európska komisia tvrdí, že každý občan EÚ má právo na bezplatný a rýchly, ale zároveň aj bezpečný prístup k internetu.

EK si uvedomuje, že prenos osobných údajov je nevyhnutný a preto jednou zo zavádzaných zmien je aj právo na prenosnosť údajov. Znamená to, že občania budú mať jednoduchší prístup k vlastným údajom a budú schopní jednoduchšie prenášať tieto údaje od jedného poskytovateľa služby k inému. Tým sa podľa EK zároveň posilní aj hospodárska súťaž v oblasti služieb. Návrhy EK budú postúpené Európskemu parlamentu a členským štátom EÚ (Rada ministrov) na diskusiu. Nadobudnú účinnosť dva roky po svojom prijatí.

Právo "byť zabudnutý"

Brusel preto navrhuje, aby internetové firmy súkromné dáta či fotografie užívateľov vymazali, ak o to požiadajú. Stalo by sa z toho takzvané právo byť zabudnutý. Za porušovanie týchto pravidiel by spoločnostiam hrozili pokuty do dvoch percent z ich ročného obratu, čo pre najväčšie z nich znamená stratu stoviek miliónov eur. Už teraz sú preto známi poskytovatelia internetových služieb proti, niektorí hrozia, že sa stiahnu z Európy.

ISIFA