Aj kravy môžu za klimatické zmeny, z čriev vypúšťajú metán

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Kravy môžu za klimatické zmeny. Plyn metán, ktorý sa tvorí pri trávení, v atmosfére napomáha globálnemu otepľovaniu. Vedci zistili, že kravy po nasadení antibiotík ešte množstvo metánu znásobia a teda klímu ničia viac. Slovenské kravy sú v tomto smere vzorom pre ostatné krajiny.

Medzinárodný tím vedcov porovnával koľko metánu vyrobia kravy s antibiotikami a bez nich. "Takmer dvojnásobne sa zvýšila produkcia metánu," uviedla mikrobiologička Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU Lucia Birošová.

Kravám podávali tetracyklín

Zistili to zo vzoriek hnoja kráv, ktorým podávali tetracyklín. Prečo to tak dopadlo, vedci majú vysvetlenie. "Tetracyklín zlikvidoval baktérie, ktoré neboli voči nemu odolné," dodala Bírošová.

Prežili práve tie baktérie, ktoré vyrábajú metán. "V prípade tetracyklínu metanogény sú prirodzene odolné. Získali väčší priestor. Mohli sa lepšie rozmnožovať," uviedla mikrobiologička.

Viac baktérií vytvorilo aj viac metánu. Antibiotiká pomohli týmto baktériám zbaviť sa konkurencie. Vraj to nemusí platiť iba pri tomto experimente. "Dalo by sa to aj zovšeobecniť, ale samozrejme na toto treba ešte ďalšie výskumy. Logický základ tam je," dodáva Birošová.

Viac skleníkových plynov ako doprava

Keď sa kravy nažerú, pri trávení sa im v bachore vytvára plyn metán, ktorý odgrgávajú, aby ich nezdulo. Vedci sa chystajú zistiť, či výsledok bude rovnaký. "Metanogény sú voči nim prirodzene odolné. Takáto situácia môže nastať," uviedla mikrobiologička.

Čím menej antibiotík, tým menej metánu a pomalšie otepľovanie. Nejde o malé množstvá. Chov dobytka vyrába viac skleníkových plynov ako doprava. Podľa odborníkov je potrebné antibiotiká obmedziť.

Slovensko vzorom

Slovenské kravy dvojnásobné množstvo metánu nevyrábajú, antibiotiká nedostávajú. "Zvieratám môžu byť podávané antibiotiká len cez veterinárneho lekára na základe stanovenej diagnózy," uviedol riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

Lieky a zvieratá musí zaevidovať a antibiotiká sa nesmú dostať do potravín, inak je problém. Slovensko je v tomto smere vraj vzorom pre iných. "Tvrdí, že je to jeden z najlepších systémov v rámci európskych krajín," uviedol Bíreš.

Pozrite si reportáž Antona Adamčíka: