Zatiahnuté
Bratislava
Marek
25.4.2024
Do roku 2070 by mohli miliardy ľudí žiť v extrémne horúcich oblastiach
Zdielať na

Do roku 2070 by mohli miliardy ľudí žiť v extrémne horúcich oblastiach

BRATISLAVA / Až tri miliardy ľudí by mohli o 50 rokov žiť v mimoriadne teplých oblastiach, ak sa bude Zem naďalej otepľovať na súčasnej úrovni. Vo svojej štúdii to tvrdí medzinárodný tím archeológov, klimatológov a ekológov. Ak budú skleníkové emisie pribúdať rovnakým tempom, milióny ľudí budú podľa vedcov žiť v teplejších podmienkach, ako sú tie, ktoré umožnili rozmach života ľudstva za ostatných 6 000 rokov.

Vedci pri svojom výskume analyzovali historické dáta o globálnych teplotách a rozložení populácií ľudí, pričom zistili, že rovnako ako ostatným druhom živočíchov, aj ľuďom sa najlepšie darí v úzkom klimatickom pásme po celom svete. Väčšina obyvateľstva žije v oblastiach, kde sa priemerná ročná teplota pohybuje medzi 11 a 15 stupňami Celzia, a menšom pásme s 20 a 25 stupňami Celzia, ktoré zahŕňa oblasti v južnej Ázii postihované monzúnmi dôležitými pre potravinárstvo.

V týchto podmienkach ľudia podľa vedcov obľubujú život už 6 000 rokov, a to aj napriek technologickým výdobytkom, ako je napríklad klimatizácia. "Ako vyšlo najavo, existuje zreteľná klimatická zóna, v ktorej je náš počet najväčší a v rámci ktorej sme tiež boli ekonomicky najproduktívnejší," vysvetlil archeológ a spoluautor štúdie Tim Kohler z University of Washington, ktorého cituje televízia CNN.

Ako vyplýva z výsledkov štúdie, ktoré vyšli v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, za každý pribudnutý stupeň Celzia na otepľovaní sa miliarda ľudí bude musieť buď presťahovať do chladnejších regiónov alebo prispôsobiť extrémnym teplotným podmienkam.

V súčasnosti sa predpokladá, že sa do roku 2100 Zem oteplí o 3 stupne Celzia, štúdia však naznačuje, že do roku 2070 ľudia pravdepodobne zažijú nárast teploty až o zhruba 7,5 stupňa. To by mohlo mať nedozerné následky na produkciu potravín, prístup k vodným zdrojom, ale aj konflikty a komplikácie spojené s migráciou. Podľa Kohlera by sa ich zistenia dali vnímať ako najhorší alebo bežný scenár v prípade, ak nezmeníme svoje správanie sa.

V súčasnosti predstavujú oblasti s vysokými priemernými teplotami, nad 29 stupňov Celzia, 0,8 percenta zemskej pevniny. Výskumníci však predpokladajú, že v priebehu nasledujúcich rokov toto číslo vzrastie na 19 percent a extrémne teploty zasiahnu 3,5 miliardy ľudí. Regióny, ktoré by mal takýto nepriaznivý vývoj postihnúť, sú časti subsaharskej Afriky, južná Amerika, juhovýchodná Ázia, India, Arabský polostrov a Austrália. "Tieto krajiny sú prevažne na svetovom juhu, s najrýchlejším rastom populácie, ako sú India a Nigéria. Predpokladá sa, že tieto dve krajiny budú domovom najväčších populácií v extrémnych teplotných podmienkach," vysvetlil ďalší autor štúdie Čch' Sü z univerzity v čínskom Nankingu.

Autori štúdie upozorňujú, že okolo vplyvu klimatickej krízy na vysídlenie ľudí panuje mnoho nejasností, a tak ich štúdiu nemožno použiť na predpovedanie migrácie. Dáta sú tiež založené na najhorších prognózach a vznikajú otázky, ako môžu opatrenia na zmiernenie zmeny klímy ovplyvniť tieto výsledky. Podľa vedcov sa dá situácia zmierniť. Rýchle a značné zníženie globálnych uhlíkových emisií by mohlo znížiť počet ľudí vystavených extrémne vysokým teplotám o polovicu.

Súvisiace články