Červené krvinky v prášku. Vedci vytvorili umelú krv

RÍM / Umelé červené krvinky tvorí suchý prášok, ktorý sa zmieša s vodou a môže slúžiť pre naliehavé potreby počas vojny. Prvé testy umelej krvi v prášku na myšiach boli pozitívne, ale u človeka ju bude možné používať až o desať rokov, napísal taliansky denník Corriere della Sera.

Tím vedcov z Lekárskej fakulty Washingtonskej univerzity v Saint Louis vytvoril novú umelú krv v prášku, ktorá, keď sa rozpustí vo vode, môže pomôcť zachrániť tisíce životov vo vojnových zónach alebo pri živelných katastrofách, kde sú transfúzie veľmi obtiažne. Štúdiu nazvanú ErythroMer vedci predstavili na zasadnutí Americkej spoločnosti pre hematológiu.  

Nové červené krvinky

Nové červené krvinky sú vytvorené tak, aby čo možno najpresnejšie napodobňovali životné funkcie krvi. Teraz vedci skúmajú, ako dosiahnuť to, aby ich ľudské telo prijalo. Umelá krv je sušená mrazom, konzervovaná v okolitej teplote a možno ju ľahko použiť. 

"ErythroMer bude nahrádzať krv, ktorú lekár môže nosiť pri sebe, v prípade potreby pridať vodu a infúziu zaviesť do tela. Je to suchý prášok, ktorý sa podobá paprike, môže byť konzervovaný v plastovom vrecúšku, ktoré lekár môže mať pri sebe v aktovke viac než rok. Keď ho bude potrebovať použiť, naplní vrecúško sterilnou vodou, zamieša a krv je pripravená na infúziu," vysvetľuje hlavný autor štúdie Allan Doctor. 

Umelá červená krvinka je tvorená ľudským proteínom hemoglobínu a syntetickým polymérom. Hemoglobín je zložka červených krviniek, ktorá prenáša kyslík do tela. Vedci sa snažia o vytvorenie náhrady krvi už viac ako 80 rokov, ale všetky doterajšie pokusy stroskotali. Keď vedci potiahli umelú červenú krvinku polymérom, vyriešili tak problémy, s ktorými sa predtým bádatelia stretávali. Tento postup vymyslel Dipanjan Pal z Illinoiskej univerzity v Urbana-Champaign. 

Umelé krvinky

Testy zatiaľ robili len na myšiach, vedci sa ale chystajú umelú krv v prášku vyskúšať aj na väčších zvieratách. Laboratórne testy na myšiach a krysách preukázali, že umelé červené krvinky sú schopné efektívne dodávať kyslík do tkanív. "Nahradili sme umelou krvou 70 percent objemu krvi v myší a zvieratá v stave šoku sme oživili," uviedli vedci. 

Umelé červené krvinky nebudú nikdy môcť úplne nahradiť tie prirodzené. Je to preto, že sú schopné len uvoľňovať kyslík a nemajú ďalšie funkcie krvi. Potrebný bude čas, kým bude tento výskumný produkt k dispozícii pre ľudí. Podľa Allana Doctora je nutné urobiť najprv testy na králikoch a opiciach a až potom na človeku. Ľudia tak budú čakať ešte 10 až 12 rokov, kým budú mať vedci definitívnu odpoveď na otázku, či umelé červené krvinky fungujú aj u človeka.