463. deň na Ukrajine: Od začiatku ruskej invázie zahynulo vyše 480 detí

KYJEV / Kyjev bol pod paľbou ruských rakiet už štvrtý deň po sebe. Tentoraz sa útočilo vo východnej časti mesta. O život prišli traja ľudia, vrátane matky s dcérou. Ďalších šestnásť ľudí utrpelo zranenia. Ukrajinskému letectvu sa podarilo zostreliť všetky ruské rakety. Zabíjať však mali padajúce trosky zničených rakiet, ktoré okrem iného spôsobili aj materiálne škody. Moskva zas hlási najmenej tri útoky z Belgorodskej oblasti pri ktorých utrpeli zranenia 9 ľudí. Útoky mal Kremeľ úspešne odraziť. Medzičasom na samite v Moldavsku adresoval ukrajinský prezident západu zreteľnú požiadavku.

+249 fotiek

Vojna na Ukrajine

Ruské sily vraj zabránili ukrajinským tankom vniknúť do Belgorodskej oblasti

Rusko údajne vo štvrtok, 1. júna, nadránom zabránilo invázii dvoch ukrajinských rôt motorizovanej pechoty na svojej územie. Na odvrátenie ich prieniku do Belgorodskej oblasti na západe Ruska ruské sily použili bojové lietadlá a delostrelectvo. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na ruské ministerstvo obrany. "O približne 3.00 h (2.00 h SELČ) sa ukrajinské jednotky pozostávajúce z najviac dvoch rôt motorizovanej pechoty s podporou tankov pokúsili vniknúť (na ruské územie)," vyhlásilo ruské ministerstvo obrany.

Od začiatku ruskej invázie zomrelo na Ukrajine vyše 480 detí

Od začiatku ruskej vojenskej invázie zomrelo na Ukrajine najmenej 484 detí a ďalších 992 utrpelo zranenia. Oznámila to vo štvrtok, 1. júna, na Medzinárodný deň detí ukrajinská generálna prokuratúra. TASR správu prevzala od televízie CNN. Generálna prokuratúra v súčasnosti vyšetruje viac ako 2900 trestných činov spáchaných ruskou armádou na deťoch. Patria k nim vražda a ublíženie na zdraví, sexuálne násilie, útoky na inštitúcie a zariadenia pre deti, deportácia, nútené vysídlenie a únosy.

Prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že na Ukrajine bolo od začiatku ruskej agresie poškodených viac ako 2500 vzdelávacích inštitúcií, pričom 256 z nich bolo úplne zničených. "Deň detí má byť o bezpečnom detstve, lete, živote... Ale dnes je o nových zločinoch proti ukrajinským deťom," uviedla ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská. Dodala, že práve na Medzinárodný deň detí bolo pri útokoch na hlavné mesto Kyjev zabité 9-ročné dievča a ďalšie zranené dieťa previezli do nemocnice.

Ukrajina tvrdí, že od začiatku invázie 24. februára 2022 bolo do Ruska z Ukrajiny nezákonne prevezených 20.000 detí a niektoré z nich boli dané na adopciu.
Za nútené deportácie detí z okupovaných častí Ukrajiny vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) v marci zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Prečítajte si tiež

462. deň na Ukrajine: Rusko stráca iniciatívu vo vojne

Kyjev opäť pod paľbou, medzi obeťami je aj dieťa

Medzi tromi obeťami ostreľovania, ktorému bola v noci na štvrtok vystavená ukrajinská metropola, je jedno dieťa narodené v roku 2012. Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá pred tým s odvolaním sa na kyjevskú mestskú vojenskú správu a primátora Vitalija Klička informovala o dvoch detských obetiach tohto útoku. Z paľbou zasiahnutých dvoch okresov mesta Kyjev okrem toho hlásia 12 zranených vrátane jedného dieťaťa, uviedli miestne úrady. 

Počas nočného útoku bola troskami poškodená detská poliklinika v mestskej časti Desňanskyj. Administratíva Kyjeva nateraz nešpecifikovala, o aké úlomky ide. V tej istej štvrti dostali zásah aj dve školy, okresná policajná stanica a materská škola. V mnohých bytových domoch sú rozbité okná a dvere a "tlaková vlna strhla balkón".

V niekoľkých ďalších oblastiach mesta tiež padali trosky a boli rozbité okná. Na jednom mieste bolo poškodené potrubie na prívod teplej vody.
BBC informovala, že ráno bol v meste Kyjev opäť vyhlásený letecký poplach. Monitorovacie služby avizovali hrozbu útoku balistickými raketami a tvrdia, že sú namierené priamo na Kyjev.

Zelenskyj pricestoval do Moldavska na summit európskych lídrov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok pricestoval na summit Európskeho politického spoločenstva (EPC) do moldavského mesta Bulboaca. TASR informuje podľa agentúry AFP. Zelenskyj je prvý z celkovo 47 európskych lídrov, ktorý na summit pricestovali. Zároveň ide o jeho prvú návštevu v Moldavsku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022. Moldavská prezidentka Maia Sanduová ho privítala na zámku Mimi v Bulboace, kde sa uskutoční druhý summit EPC. Jeho vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron a slovenskú republiku na podujatí zastupuje premiér Ľudovít Ódor.

Stretnutie EPC má ukázať silu európskej diplomacie zjednotenej proti Rusku. "Podporujeme Moldavsko a jeho obyvateľov, ktorí sa integrujú do EÚ. Podporili ste našich ľudí, našich utečencov, ktorí utiekli v prvých dňoch vojny, a my na to nikdy nezabudneme," povedal Zelenskyj po boku Sanduovej. "Naša budúcnosť je v EÚ. Ukrajina je pripravená vstúpiť do NATO," dodal podľa agentúry Reuters.

Akékoľvek pochybnosti pri prijímaní Ukrajiny do NATO povzbudzujú Rusko na napadnutie ďalších krajín, upozornil Zelenskyj. "Musíme si pamätať, že každá pochybnosť, ktorú dáme tu v Európe najavo, je trhlinou, ktorú sa Rusko pokúsi obsadiť," uviedol. "Potrebujeme spravodlivý mier. Preto každá krajina, ktorá susedí s Ruskom a nechce, aby ju Rusku roztrhalo, by mala byť plnohodnotným členom Európskej únie a NATO," povedal Zelenskyj.

Ukrajina je kandidátskou krajinou na vstup do NATO a EÚ a Moldavsko sa uchádza o členstvo v EÚ. Pre pokračujúcu vojnu na Ukrajine však niektoré európske štáty váhajú so stanovením presného časového harmonogramu ich členstva. Odkladanie tohto rozhodnutia podľa Zelenského podkopáva silu Západu. Dodal, že Kyjev chce na júlovom summite NATO vo Vilniuse počuť jasné rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny v aliancii.
"Tento rok je o rozhodnutiach. V lete vo Vilniuse na summite NATO je potrebná jasná pozvánka na vstup pre Ukrajinu a sú potrebné aj bezpečnostné záruky na jej ceste k členstvu v NATO," cituje Zelenského denníka The Guardian. Na jeseň je zase podľa neho potrebné prijať rozhodnutie o vstupe Ukrajiny do EÚ.

Prečítajte si tiež

461. deň na Ukrajine: Dronové útoky zasiahli Kyjev aj Moskvu

Europoslanci schválili, aby EÚ mohla zaslať viac munície pre Ukrajinu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli vo štvrtok v zrýchlenom právnom konaní odobrili nové nariadenie o podpore výroby munície (ASAP). Cieľom je urýchliť dodávky munície a rakiet na Ukrajinu a pomôcť členským štátom obnoviť vyprázdnené vojenské sklady. Informuje o tom spravodajca TASR. Za nový právny predpis hlasovalo 446 poslancov, 67 boli proti a 112 sa zdržalo. Europoslanci teraz začnú rokovania s Radou EÚ (členské štáty) s cieľom dosiahnuť politickú dohodu, o ktorej bude EP hlasovať v júli v Štrasburgu.

ASAP má zavedením cielených opatrení vrátane financovania vo výške 500 miliónov eur zvýšiť výrobnú kapacitu členských krajín EÚ a nahradiť súčasný nedostatok najmä munície a ďalších produktov obranného priemyslu. Európska komisia (EK) bude monitorovať ich dostupnosť. Účinnosť nariadenia sa vyhodnotí do polovice roka 2024 a podľa výsledkov sa môže zvážiť predĺženie opatrení a zvýšenie rozpočtu. EK predložila ASAP začiatkom mája a europoslanci sa dohodli, že spustia proces naliehavého legislatívneho postupu s cieľom urýchliť jeho schválenie.

Vedúci rokovacieho tímu EP, rumunský poslanec Cristian Bušoi v tejto súvislosti vyhlásil, že ide o "významný krok" vpred v oblasti bezpečnosti a obrany EÚ a je vyjadrením "neochvejnej podpory" Ukrajiny v súvislosti s prebiehajúcou ruskou agresiou. "Posilní to našu schopnosť reagovať na bezpečnostné výzvy. Je to víťazstvo Európy a našej kolektívnej bezpečnosti," uviedol Bušoi.