Zásadná zmena v Európe: Štáty môžu ľahšie vyhosťovať migrantov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

KIŠIŇOV / Európsky kontinent s napätím sleduje významnú zmenu v interpretácii základných ľudských práv. Výbor ministrov Rady Európy (RE) prijal v piatok 15. mája na svojom výročnom zasadnutí v Moldavsku nový výklad Európskeho dohovoru o ľudských právach. Hoci má táto revízia za cieľ zjednodušiť proces deportácií niektorých migrantov, okamžite vyvolala vlnu kritiky, ktorá varuje pred oslabením ochrany ľudských práv.

Nový výklad v Kišiňove

K tomuto kroku viedli sťažnosti viacerých členských štátov, ktoré v minulosti narazili na prekážky zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Súd im podľa ich vyjadrení bránil vyhostiť cudzincov odsúdených za trestné činy, ako aj neúspešných žiadateľov o azyl. Nový výklad dohovoru sa dotýka predovšetkým dvoch kľúčových oblastí: článku tri, ktorý chráni pred mučením a neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním, a článku osem, ktorý garantuje právo na súkromný a rodinný život.

Sporné body: Články 3 a 8

Jedným z najdiskutovanejších aspektov je úprava článku tri. Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania síce zostáva absolútny, avšak ministri vo vyhlásení objasnili, že "posúdenie najnižšej miery závažnosti zlého zaobchádzania, ktoré predstavuje neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trestanie, je relatívne a závisí od všetkých okolností daného prípadu."

Pokiaľ ide o článok osem, nová interpretácia štátom umožňuje vyhostiť cudzincov aj napriek ich právu na súkromný a rodinný život. Podmienkou je, že sa tak deje na základe legitímnych dôvodov, ako je napríklad národná bezpečnosť, a tieto dôvody prevažujú nad právom jednotlivca.

V takýchto prípadoch by Európsky súd pre ľudské práva musel mať veľmi vážne dôvody na to, aby rozhodnutie krajiny zrušil. Výklad zároveň schvaľuje spoluprácu s tretími krajinami v oblasti prisťahovalectva, a to vrátane takzvaných "návratových centier", pokiaľ tieto krajiny dodržiavajú dohovor o ľudských právach.

Expertné obavy: "Absolútne právo nemôže byť relatívne"

Reakcie na zmeny sú zmiešané, pričom kritici vyjadrujú vážne obavy. Veronika Fikfaková, profesorka ľudských práv a medzinárodného práva na University College London, sa vyjadrila jasne: "Nová interpretácia článku tri predstavuje významný posun a oslabí ochranu pred mučením." Podľa nej, aj keď sa vo vyhlásení hovorí o absolútnosti zákazu mučenia, použité slová ponúkajú relatívny výklad, čo je v rozpore s podstatou absolútneho práva – to predsa nemôže obsahovať prvky relativity.

Generálny tajomník: "Systém bude fungovať lepšie"

Na druhej strane, generálny tajomník Rady Európy, Alain Berset, prijal nové vyhlásenie s nadšením. Zdôraznil, že táto úprava poslúži nielen samotnej Rade Európy, ale aj národným orgánom a vnútroštátnym súdom. "Podarilo sa nám zjednotiť krajiny v Európe s rôznymi názormi a skúsenosťami, aby zaujali jednotný postoj k tomu, aby systém fungoval čo najlepšie, najmä v náročnom kontexte migrácie," dodal Berset, čím poukázal na praktické prínosy pre členské štáty.

Čo je Rada Európy?

Rada Európy, organizácia s 46 členskými štátmi, bola založená po druhej svetovej vojne s primárnym cieľom chrániť ľudské práva, demokraciu a právny štát na celom kontinente. Jej rozhodnutia, ako je aj tento nový výklad, majú potenciál výrazne ovplyvniť právnu prax a životy miliónov ľudí v Európe.