O Lisabonskej zmluve by mohli rozhodnúť ľudia v referende

Pokiaľ sa koalícii a opozícii nepodarí v parlamente dohodnúť na schválení Lisabonskej zmluvy, ktorá mení fungovanie Európskej únie, mohli by o nej rozhodnúť ľudia v referende.

Pokiaľ sa koalícii a opozícii nepodarí v parlamente dohodnúť na schválení Lisabonskej zmluvy, ktorá mení fungovanie Európskej únie, mohli by o nej rozhodnúť ľudia v referende.

V diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12 to vyhlásil predseda vládnej ĽS-HZDS Vladimír Mečiar. Opozícia prijatie reformnej zmluvy zablokovala a svoj súhlas podmienila zmenami v návrhu tlačového zákona, ktorý podľa nej ohrozuje slobodu médií.
   

"Je možné, že zvoláme okrúhly stôl a oznámime vám, že ideme cez referendum. Nech rozhodnú občania," vyhlásil Mečiar.

Opozičné strany tento týždeň tri dni blokovali schválenie Lisabonskej zmluvy, parlament preto hlasovanie odložil na budúci štvrtok. Samotná koalícia nemá na prijatie materiálu dosť hlasov a k potrebnej ústavnej väčšine 90 hlasov jej chýba podpora piatich poslancov.
  

"Pokiaľ vo štvrtok neprejdeme, pozývam predsedov koaličných strán na rokovania a navrhujem im to (referendum)," dodal Mečiar.

Poslanec najsilnejšej vládnej strany Smer-SD Boris Zala referendum pripustil, podľa neho by však bolo zbytočné. "O tejto veci sme zatiaľ detailne nediskutovali, zatiaľ sme presvedčení o tom, že ratifikačný proces má prebehnúť v parlamente," povedal Zala.
    

Podľa ústavy sa referendom potvrdzuje vstup do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku a môže sa ním rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach. Referendum vyhlasuje prezident, ak o to petíciou požiada aspoň 350.000 občanov alebo ak sa na tom uznesie parlament.
    

Referendá sa však na Slovensku väčšinou končili neúspechom; aby bolo platné, musí sa ho totiž zúčastniť viac ako polovica voličov. To sa podarilo iba pri jednom plebiscite od roku 1993, a to pri hlasovaní o vstupe do Európskej únie, keď k urnám prišlo 52 percent voličov.
    

Trojica opozičných strán chce o Lisabonskej zmluve hlasovať až po schválení upraveného tlačového zákona. Zmluvu pritom podporujú SDKÚ-DS a SMK, proti dokumentu je spomedzi nich len kresťanskodemokratické hnutie.
    

Návrhu tlačového zákona, ktorý už kritizovali aj niektoré medzinárodné organizácie, vyčítajú napríklad zavedenie práva na odpoveď. Nepáči sa im ani rozširovanie rozsahu cenzúry, keďže zákon zakazuje uverejňovať okrem iného informácie, ktoré by mohli propagovať vojnu, užívanie drog a rasovú nenávisť. Podľa denníka Sme premiér Robert Fico už pripustil, že zohľadní výhrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe k tlačovému zákonu.