Kaliňák: EÚ nedokáže odsúdiť niečo také zjavné, ako je genocída

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATILAVA / Európsky parlament má za sebou obdobie plné turbulentných tém. Napriek pokračujúcej humanitárnej katastrofe v Pásme Gazy a viacerým výzvam na prehodnotenie asociačnej dohody s Izraelom, európski lídri váhajú s jasným stanoviskom. Viac sme o nich diskutovali s europoslancom Erikom Kaliňákom.

Aký je aktuálny postoj Európskej únie k Izraelu?

Áno, je pravda, že na tomto plenárnom zasadnutí v Štrasburgu sme mali tému otvorenia takzvanej asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Izraelom, ktorá umožňuje lepšie a výhodnejšie podmienky, čo sa týka importu a exportu rôznych produktov. V rámci EÚ sú štáty, ktoré sú kritické voči tomu, čo Izrael robí – najmä s ohľadom na jeho konanie v Gaze. Tento útok na Irán to v ich očiach len potvrdil. Žiadali, aby bola táto dohoda pozastavená, prípadne aspoň otvorená, aby sa zvážili nejaké sankcie alebo podobné opatrenia.

Faktom však je, že aj ja osobne som ostal nemilo prekvapený. Mnohí europoslanci v tejto diskusii Izrael obhajovali. Tvrdili, že útok bol správny, legitímny, dokonca až nevyhnutný, a že Izrael chráni celý Západ pred hrozbou, ktorá údajne pochádza z Iránu.

Únia patrí medzi veľkých donorov Palestínčanov, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc – a pritom vidíme, že sa tam táto pomoc nedostáva.

Presne tak, ako hovoríte. Samozrejme, každý človek musel odsúdiť to, čo spravil Hamas. Bol to teroristický útok a je na pováženie z bezpečnostného hľadiska, ako k tomu vôbec mohlo dôjsť. Vieme predsa, že Izrael patrí medzi štáty s jednou z najlepších rozviedok a kontrarozviedok. Po všetkých tých skúsenostiach ostalo visieť viacero otáznikov. Začiatok ofenzívy, ktorú Izrael spustil, mnohí obhajovali – považovali ju za legitímnu odpoveď na to, čo sa stalo.

Faktom však je, že to, čo sa aktuálne deje v Pásme Gazy, sa inak ako genocídou nazvať nedá – nech sa to niekomu páči alebo nie. To, že sa tam nedostáva humanitárna pomoc, ktorú vysiela aj Európska únia, je rovnako pravda. Za mňa to už zašlo tak ďaleko, že sme začali počúvať aj z rôznych veľkých štátov západnej Európy, že toto už ďalej nie je akceptovateľné a že s tým treba niečo urobiť.

Zo strany Izraela to vyzerá, ako keby odvrátili pozornosť inam a zaútočili na Irán. Zdôvodnenie tohto útoku je také, že Irán bol vraj veľmi blízko k výrobe vlastných jadrových zbraní. No keď sledujete premiéra Netanjahua, toto tvrdí už od roku 1995. Máme tu teda 30 rokov jeho rôznych výstupov, kde hovoril, že Irán je len týždne, mesiace alebo maximálne rok od jadrových zbraní. A po tridsiatich rokoch sa rozhodol, že toto je ten moment, keď treba zaútočiť.

Čím to je, že Európa nie je v pohľade na Izrael jednotná? Na rozdiel od Ukrajiny, kde je jednotná minimálne v stanoviskách.

Môžeme sa teda tváriť, že tu medzinárodné právo neplatí, a obhajovať akýkoľvek útok na iný suverénny štát s odôvodnením, aké sme počuli aj od Ruska – teda že došlo k vyvražďovaniu ruskej menšiny na Ukrajine, čo, samozrejme, nie je legitímny dôvod na vojenský zásah. Rovnako nie je legitímny dôvod zo strany Izraela, keď tvrdí už 30 rokov, že Irán sa blíži k výrobe jadrových zbraní. Napriek tomu boli poslanci, ktorí tvrdili, že ide o správne rozhodnutie, dôstojnú obranu a že to bolo až nevyhnutné, lebo tým vraj chránia nás všetkých.

Je vôbec šanca dospieť k jednotnému stanovisku, alebo budeme musieť akceptovať, že Európa bude radšej ticho, aby neukázala svoju nejednotnosť?

Neviem, či „akceptovať“ je to správne slovo, ale zdá sa, že presne tam to smeruje – tak ako hovoríte. Vystúpenie Kaji Kallas ako vysokej predstaviteľky Európskej únie v tejto téme bolo pre mňa zarážajúce, pretože si ešte pamätáme, s akým nárekom a zúfalstvom rozprávala o tom, čo sa deje na Ukrajine. Zrazu sa niečo veľmi podobné začalo diať v Iráne, došlo k vojne – a ona začala hovoriť o tom, aký to má dopad na ceny plynu, ropy a že to nie je úplne ideálne. Celá diskusia, ktorej som sa zúčastnil, sa končila jej vystúpením, v ktorom priznala, že jej to nie je príjemné, ale čo má robiť – vyžaduje sa jednotnosť, a tá v EÚ jednoducho nie je. Ona s tým vraj nevie nič urobiť. Takže vidíme, že EÚ naozaj nedokáže odsúdiť ani niečo také zjavné, ako je genocída.

Bolo by otvorenie asociačnej dohody pákou na Izrael?

Z ekonomického hľadiska je Európska únia najväčším exportným trhom pre Izrael. Ak by teda došlo k balíku sankcií – ako sme ich zavádzali voči Rusku, už osemnásty v poradí – Izrael by to určite ekonomicky pocítil. Samozrejme, sankcie sú vždy obojsmerné. Tak ako pri Rusku, aj tu by to znamenalo napríklad navýšenie cien liekov, pretože farmaceutický sektor tvorí až 40 % izraelského exportu do EÚ. Bolelo by to aj nás, ale určite by išlo o významnú ekonomickú páku – a tú EÚ rada využíva. Nemyslím si však, že k tomu dôjde, pretože, ako ste sami povedali, na to jednoducho neexistuje zhoda.

Pokračovanie rozhovoru s europoslancom Erikom Kaliňákom si môžete pozrieť tu: