NAŽIVO: Europoslanci rokujú o stave právneho štátu na Slovensku

ŠTRASBURG – V Európskom parlamente pokračuje plenárne zasadnutie, ktorého súčasťou je aj diskusia o stave právneho štátu a základných práv na Slovensku. Vystupujú viacerí europoslanci zo Slovenska, konkrétne (a v nasledujúcom poradí): Ľudovít Ódor, Milan Uhrík, Miriam Lexmann, Erik Kaliňák, Monika Beňová.

Vysielanie naživo z plenárneho zasadnutia: 

Vystúpenie Ľudovíta Ódora

Do diskusie sa ako prvý zo slovenských europoslancov zapojil Ľudovít Ódor, ktorý sa vyjadril, že súčasná vládna politika nereprezentuje väčšinu Slovákov. Podľa neho mnohí občania odmietajú zvýhodňovanie úzkej skupiny vyvolených, nízku kvalitu riadenia štátu či prenášanie kolektívnej viny na spoločnosť.

Ódor sa vyjadril, že veľká časť verejnosti je nespokojná aj so stavom kultúry a so zhoršujúcou sa životnou úrovňou. Zároveň pripomenul, že väčšina Slovákov naďalej podporuje členstvo krajiny v Európskej únii aj v NATO a nechce smerovanie, ktoré by tieto väzby oslabovalo.

Kritika Milana Uhríka

Milan Uhrík ostro kritizoval „progresívnych politikov“. Podľa neho je neprijateľné, aby predstavitelia opozície „očierňovali Slovensko“ na pôde Európskeho parlamentu. Uhrík zároveň uviedol, že hoci osobne nesúhlasí so zmenami Trestného zákona prijatými vládou Roberta Fica, považuje za rovnako problematické, keď sa slovenskí politici snažia vykresľovať krajinu ako zlyhávajúci štát v zahraničí.

Vystúpenie Miriam Lexmann

Miriam Lexmann uviedla, že súčasná vláda systematicky oslabuje inštitúcie zodpovedné za odhaľovanie a vyšetrovanie závažnej trestnej činnosti. Tvrdila, že opakované novelizácie Trestného zákona komplikujú boj proti korupcii a brzdia prebiehajúce vyšetrovania.

Lexmann poukázala aj na prieskum z roku 2024, podľa ktorého až 87 percent obyvateľov Slovenska považuje korupciu za zásadný problém a vníma ju ako rozšírený jav. Zároveň vyzdvihla úlohu vyšetrovateľov, oznamovateľov, občianskej spoločnosti a novinárov, ktorí podľa nej napriek tlakom prispievajú k ochrane verejného záujmu.

Výmena medzi Blahom a Lexmann

Do diskusie sa zapojil europoslanec Ľuboš Blaha prostredníctvom tzv. modrej karty. Ide o nástroj, ktorým môže europoslanec vstúpiť do prejavu iného rečníka a položiť mu krátku otázku či reagovať na jeho slová.

Blaha Miriam Lexmann vyčítal, že podľa neho šíri nepravdivé informácie o Slovensku a poškodzuje krajinu v zahraničí. Tvrdil, že je zvyknutý na kritiku zo strany Progresívneho Slovenska, no prekvapuje ho, že podobným spôsobom podľa neho vystupuje aj KDH. Obvinil ju z toho, že si vymýšľa argumenty len preto, aby mohla „špiniť“ vlastnú vládu. Miriam Lexmann reagovala, že jej cieľom nie je útočiť na Slovensko, ale naopak chrániť záujmy jeho občanov.

Zdôraznila, že väčšina Slovákov nechce zneužívanie eurofondov a očakáva, že Európska komisia bude konať v oblastiach, kde má kompetencie – najmä pri dohľade nad bojom proti korupcii. Podľa nej nejde o politické útoky, ale o upozorňovanie na problémy, ktoré patria do pôsobnosti EÚ.

Komisia má voči vývoju právneho štátu „vážne výhrady“

Ako prvý vystúpil eurokomisár Michael McGrath, pričom poukázal na to, že Európska komisia má voči vývoju právneho štátu na Slovensku vážne výhrady, ktoré už pomenovala v Správe o právnom štáte za rok 2025. Pripomenul, že Slovensko síce prijalo niektoré zmeny v oblasti justície – napríklad úpravy odmeňovania sudcov či nové pravidlá fungovania Súdnej rady – no celkový pokrok hodnotí Komisia ako veľmi obmedzený.

Výraznú kritiku venoval boju proti korupcii. Podľa McGratha bola reforma Trestného zákona znepokojujúca, najmä pre zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a oslabenie vyšetrovania závažných korupčných káuz. Komisia preto už vlani konštatovala, že Slovensko nedosiahlo dostatočný pokrok pri riešení vysoko profilových korupčných prípadov.

Eurokomisár upozornil aj na slabú prevenciu korupcie a na pretrvávajúce problémy v oblasti mediálnej slobody, kde sa podľa Komisie situácia nezlepšila. Zároveň spomenul rastúci tlak na občiansku spoločnosť a kritizoval časté využívanie zrýchlených legislatívnych konaní bez riadnej verejnej diskusie.

McGrath uzavrel, že Európska komisia preferuje dialóg a je pripravená konať, ak dôjde k porušeniu európskeho práva. „EK analyzuje odpovede Slovenska. (...) Zmeny porušujú európske právo, pokiaľ ide o slovenský Úrad na ochranu oznamovateľov,“ povedal Michael McGrath s tým že EK má prísť na Slovensko 13.-16. februára. Zároveň upozornil na to, že EK vyhodnocuje stav korupcie vo všetkých krajinách jednotlivo. Cieľom je ochrana právneho štátu.

Dobrev: Fico a Orbán zneužívajú eurofondy

Po vystúpení eurokomisára sa do debaty zapojili aj ďalší europoslanci, ktorí situáciu na Slovensku hodnotili výrazne kriticky. Poslanec Michał Wawrykiewicz (EPP) upozornil, že štát nesmie odrádzať verejnosť od kritiky ani obmedzovať právnu ochranu občanov. Podľa neho takéto postupy oslabujú právnu istotu a dôveru v inštitúcie.

Zdôraznil, že ide o moment, keď by Európska únia mala posúdiť, či na Slovensku nedochádza k porušeniu práva EÚ, a podľa toho konať. Klára Dobrev (S&D) prirovnala politiku Roberta Fica k politike maďarského premiéra Viktora Orbána. Podľa nej obaja lídri verejne kritizujú Brusel, no zároveň zneužívajú európske fondy v prospech svojej rodiny alebo kamarátov. Dobrev tvrdila, že spoločným menovateľom Fica a Orbána je snaha sústrediť neobmedzenú moc vo svojich rukách.

„Ale čo majú obidvaja spoločné? To, že chcú neobmedzenú moc. Orbán to už dosiahol a Fico je na dobrej ceste,“ povedala Dobrev s tým, že bez nepriateľa sa pri moci neudržia. Preto kritizujú novinárov, opozíciu či mimovládne organizácie. 

Článok priebežne aktualizujeme o nové informácie.