Slovensku hrozí zmrazenie eurofondov pre netransparentnosť a oslabovanie právneho štátu

ŠTRASBURG / Európska únia posiela Slovensku ostrý signál: ak vláda okamžite nezabezpečí transparentné nakladanie s eurofondmi a prestane oslabovať právny štát, hrozí zmrazenie európskych dotácií. Český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý na problémy upozorňoval už pred rokom, bije na poplach. Európsky parlament sa chystá schváliť rezolúciu, ktorá má preveriť situáciu od kauzy „haciend“ až po rušenie protikorupčných úradov, a chrániť tak peniaze európskych daňových poplatníkov.

Slovenský premiér Robert Fico musí bezodkladne zabezpečiť transparentné využívanie peňazí z Európskej únie, inak Slovensku hrozí zmrazenie časti európskych fondov. Takéto rázne varovanie dnes adresoval slovenským predstaviteľom český europoslanec Tomáš Zdechovský, priamo zo Štrasburgu. Očakáva sa, že europoslanci ešte dnes schvália rezolúciu, ktorá vyzýva Európsku komisiu, aby dôkladne posúdila stav právneho štátu na Slovensku a prijala kroky na ochranu peňazí európskych daňových poplatníkov.

Prečítajte si tiež

Europoslanec Zdechovský dostal po misii na Slovensku vyhrážky smrťou. Nebojím sa, odkázal

Rok prešiel, problémy ostávajú

Zdechovský, ktorý vlani v máji viedol delegáciu Výboru Európskeho parlamentu pre rozpočtovú kontrolu (CONT) na Slovensku, s cieľom preveriť využívanie európskych fondov, konštatuje, že situácia sa za uplynulý rok prakticky nezlepšila. Práve po tejto misii označil premiér Fico Zdechovského za „nájomného politického vraha“.

"Podozrenie zo zneužívania peňazí EÚ sa stupňuje, kontrolné mechanizmy neboli opravené a slovenská vláda doteraz nepreukázala, že je schopná zaručiť transparentné využívanie európskych fondov," zdôraznil český europoslanec.

V prípade, že sa stav nezmení, Európska komisia podľa Zdechovského musí zvážiť "použitie dostupných nástrojov na ochranu európskeho rozpočtu, vrátane možnosti zmrazenia časti európskych fondov Slovenska". Cieľom pripravovanej rezolúcie je vyvinúť na Slovensko politický tlak a vyslať mu jasný signál k nevyhnutným nápravným krokom.

Prečítajte si tiež

Iba v troch okresoch Slovenska sme nenašli žiadnu nezrovnalosť, uviedol Zdechovský

Po výzve na hlásenie podozrivých projektov na Slovensku bolo doručených viac ako 2000 podnetov, z ktorých približne 330 už bolo postúpených európskym inštitúciám, ako sú Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO) a Európska komisia. V súčasnosti je v štádiu prešetrovania približne 200 z nich. Ako konkrétny a viditeľný príklad podozrenia zo zneužívania eurofondov Zdechovský uviedol kauzu takzvaných „haciend“, pri ktorej mali za peniaze EÚ na Slovensku vyrásť luxusné vily namiesto pôvodne plánovaných penziónov.

Nielen fondy, ale aj právny štát

Okrem hospodárenia s fondmi sa rezolúcia má zamerať aj na širšie otázky právneho štátu na Slovensku, ktoré už predtým preverovala misia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Upozorňuje sa na oslabovanie nezávislosti justície, zrušenie špecializovaných protikorupčných orgánov, zníženie trestov za korupciu a finančné trestné činy, či pokus o zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov. Medzi ďalšie kritizované kroky patrí politické zasahovanie do verejnoprávnych médií a tlak na nezávislých novinárov.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Najhoršie, čo sa môže v politike stať je, že ste zbytočný, tvrdí Hlina