Europoslankyňa Lucia Yar: Čím bude Európa vzdialenejšia, tým bude Donald Trump silnejší
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Rok po zvolení Donalda Trumpa sa vzťahy medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi opäť dostávajú pod tlak. Otázky vyvolávajú nielen obchodné hrozby, ale aj vyjadrenia o Grónsku či reakcie európskych lídrov o tom, ako má Európa na kroky Washingtonu odpovedať, uviedla europoslankyňa Lucia Yar.
Keď sme pred chvíľkou hovorili o Rade mieru, tak ste si povzdychli a pousmiali ste sa. Tak začnime touto témou, kým sa dostaneme k tým ďalším.
Ani by som sa nepousmiala, keby to nebola prvá takáto aktivita, ktorú už Donald Trump za sebou má. Vždy to príde s veľkou pompou, potom na to všetci zabudneme. Takže možno sa toto udeje aj s týmto, takže uvidíme.
Áno, smejeme sa, uľahčujeme túto tému, ale pravda je tá, že že teda Donald Trump postavil celý svet do pozoru svojimi vyhláseniami, svojimi plánmi, o ktorých nevieme, či budú realizovateľné, alebo nebudú. Rok uplynul od jeho nástupu do funkcie. V rámci tohto jeho obdobia, ako sa zmenili vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európou, respektíve Európskou úniou.
Už máme nejaké skúsenosti, ale tento druhý mandát predsa len odštartoval ešte ostrejšie. Už vie, čo robí, a vie, čo funguje a nefunguje. A v Európe aj v Bruseli sa stále dohadujeme, že či je dobrá reakcia ísť naňho tak jemne, opatrne a nevystrašiť ho, alebo byť proste asertívny. Takže sú také dva prúdy názorov. A ono to tak býva, že tí diktátori alebo wannabe autoritári, ako ich nazývame, keď doma sa im nedarí, tak potom idú riešiť veci na medzinárodnú scénu. A tomu Donaldovi Trumpovi sa teda veru doma nedarí. Tá ekonomika nerobí to, čo by mala. Videli sme príšerné zábery okolo snahy zbierať migrantov. Až tak, že obyvatelia Spojených štátov vlastne prichádzajú o život. Čiže on sa takto otáča na medzinárodnú scénu. No a tie vzťahy s Európskou úniou naozaj asi neboli nikdy na takom zlom bode ako teraz. Hlavne keď sa rozprávame o Grónsku neustále, keď náš jeden z najväčších partnerov hrozí, že jednému z druhých partnerov chce odkrojiť z územia. A ja si myslím, že Európska únia na to reaguje tak, ako má, a asi sa o tom budeme ešte viac rozprávať.
No poďme na to, že aké sú teraz momentálne aktuálne vzťahy medzi USA a Európou. Či je to skôr nejaké partnerstvo, alebo je to fakt súťaživosť, lebo tá kritika zo strany Donalda Trumpa na EÚ, ale aj jeho administratívy, je nekončiaca, aj teraz počas jeho prejavu v Davose. Hovoril, že on chce mať silnú Európu, ale jednoducho všetci tu robia všetko pre to, aby nebola.
No pre neho je to samozrejme jednoduchšie. Čím bude Európa vzdialenejšia, tým bude silnejší. To isté platí pre Putina, to isté platí pre Čínu. Takže čím viac nás rozdeľujú, tým je to potom ťažšie. Ale zároveň platí, že Európska únia má nejaké možnosti, ako na to vie odpovedať. My tú zahraničnú a bezpečnostnú politiku robíme stále jednotlivo. Tam je to právo veta v zahraničnej politike, kde každý štát, členský štát Európskej únie, môže prísť a povedať, ja s tým nesúhlasím, preto nám to častokrát ide pomaly. Preto nevieme robiť konkrétne kroky. Ľudia hovoria, prečo sme nepočuli EÚ, no akurát ju počujeme v zahraničných otázkach, ale tie kroky sú také mierne. Kde má Európa možnosti, je obchodná politika, tam počúvame a vidíme, že sa dejú konkrétne veci. Hovorí sa o tarifách, nejakých spätných clách, o takej bazuke, ktorú by Európska únia vedela vytiahnuť práve v obchodnej politike. Aj o tom bol včera napríklad európsky summit. A o tom sú tie posledné debaty. Tam vieme ukázať tú skutočnú takú jadrovú silu Európskej únie.
Ale teraz ju neukáže, lebo Donald Trump urobil otočku o 180 stupňov v niekoľkých jeho vyjadreniach, ktoré sa riešili posledné týždne, a vieme, že po tom prejave už mu nejde o nejakú vojenskú silu v Grónsku a jednoducho, že sa dal upraviť nejakým spôsobom. Predsa len do budúcna asi to partnerstvo medzi Európou a USA musí byť. Hovorili ste aj o obchodnej dohode. Tá sa riešila aj v Európskom parlamente tento týždeň.
Obchodná dohoda sa riešila s Mercosurom. To sú krajiny Južnej Ameriky, tá neprešla a o nej sme viac diskutovali. To bola taká veľká téma. Z USA sme omnoho viac riešili najmä debaty okolo Grónska, takže možno okolo tohto to bolo.
A má teda Európska únia v rukách nejaké reálne reálne nástroje, ktorými sa môže brániť? Keď hovoríte napríklad aj o tom, že jednotlivo v rámci tej zahraničnej politiky každý štát vystupuje za seba. Nie je to také možno slabšie miesto v tejto reťazi?
Presne tak. Aj sme videli v tej upútavke, že keď sa niekto stavia na zadné, sú to hlavne krajiny ako Maďarsko, Slovensko a Česká republika momentálne, takže to tú jednotu ruší. Ale čím sme jednotnejší, tým potom aj ten Trump možno reaguje inak. V Spojených štátoch tomu hovoria, že Trump je „taco“ (t. j. Trump always chickens out). To znamená, že on vždycky sa vždy nejak stiahne, keď už príde na nejakú realizáciu. A toto sa v podstate udialo aj s Európskou úniou, keď sme vytiahli tie naozaj bazuky a jadrové európske zbrane ekonomické, tak sa toho v Davose akože naozaj vzdal a stiahol. My máme možnosti, ale čo je najdôležitejšie, je, aby sme postupovali jednotne. To znamená všetkých 27 členských štátov spolu a tiež, aby sme postupovali asertívne. Viete, keď niekto nadáva napríklad na nejakú banku, tak banka ho môže zažalovať a my dnes, v dobe, keď je to presne o tých naratívoch, že čo hovoríme dobre o krajinách alebo čo hovoríme zle, či si veríme, alebo či neveríme, tak podľa toho niekedy reagujú aj trhy. A ja si myslím, že Európska únia má nielen trh, nielen obyvateľov, ale aj mnohé iné vymoženosti, ktoré ani Spojené štáty nemajú. Takže máme byť na čo hrdí, máme byť ako asertívni a máme aj tie zbrane. Ale tá jednota je základ.
Viac sa dozviete vo videu.