Analýzy 24: Tým, že dávame kauzám kódové mená, tak vlastne potláčame o čom sú, myslí si Hřích
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Napriek prázdninám v parlamente na súde pokračuje Očistec. V exkluzívnom prieskume agentúry AKO sme zisťovali, či by mal Tibor Gašpar odstúpiť z postu podpredsedu parlamentu. O týchto, ale aj ďalších témach sa v relácii Analýzy 24 moderátorka Lucia Stráňavová rozprávala s riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom a odborníčkou na politický marketing Simonou Bubánovou
Výsledky prieskumu
Agentúra AKO uskutočnila od 10. do 18. júna na vzorke tisíc dospelých respondentov telefonický prieskum s otázkou: „Mal, či nemal by Tibor Gašpar pre kauzu Očistec odstúpiť z postu podpredsedu parlamentu?“ Ponúkané boli možnosti: „určite by mal odstúpiť“, „skôr by mal odstúpiť“, „skôr by nemal“ alebo „určite by nemal“. K dispozícii boli aj odpovede „neviem“ alebo „nechcem odpovedať“.
Výsledky ukázali jasný trend: takmer 45 percent opýtaných si myslí, že by Tibor Gašpar mal určite odstúpiť, a ďalších približne 15 percent by sa priklonilo k možnosti „skôr by mal odstúpiť“. Celkovo si teda takmer 60 percent Slovákov myslí, že by podpredseda parlamentu mal pre prebiehajúcu kauzu odstúpiť.
Naopak, len 19,2 percenta respondentov bolo toho názoru, že by Tibor Gašpar nemal odstúpiť (kombinácia „skôr by nemal“ a „určite by nemal“). Značná časť, takmer 21 percent, sa k téme nevedela alebo nechcela vyjadriť (18,4 % „neviem“ a 2,5 % „nechcem odpovedať“).
JOJ24
Rozdelené Slovensko a komunikačné stratégie
Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO, poznamenal, že výsledky potvrdzujú jeho očakávania o názorovo rozdelenom Slovensku. Podľa neho téma oslovuje predovšetkým tých, ktorí očakávajú vyvodenie dôsledkov. Napriek tomu, že časť voličov Smeru, Hlasu a SNS v prieskume naznačila, že by sa mali vyvodiť určité konzekvencie, čísla voličskej podpory týchto strán sa výraznejšie nemenia. Hřích usudzuje, že voliči sú tolerantní voči politikom strán, ktorým fandia, aj keď vnímajú, že „nie všetko je úplne správne“.
Simona Bubánová, odborníčka na politický marketing, zdôraznila, že výsledky prieskumu nie sú striktne spojené s afinitou k politickým stranám. S výnimkou voličov SaS, ktorí sú v názore jednotní s vedením strany, voliči koaličných strán (Smer, Hlas) neboli stopercentne lojálni postoju svojich predsedov. Bubánová to vníma ako „obrovský priestor pre súčasnú opozíciu“ lámať preferencie práve na takýchto kauzách, čo naznačuje, že „kauza je asi príliš veľká na to, aby voliči súčasnej koalície ostali verní svojim stranám“.
Opozícia podľa Bubánovej zvolila správnu komunikačnú taktiku opakovaním frázy „obžalovaný podpredseda parlamentu“, čo je „úplne správne, lebo to robí ten výsledok“. Pomáha to voličom orientovať sa v zložitej kauze Očistec.
Prezumpcia neviny vs. politická realita
Aj keď neustále platí prezumpcia neviny a súdny proces je stále živý, situácia, kedy ústavný činiteľ čelí vážnej obžalobe z členstva v organizovanej skupine, vyvoláva otázky. Slovensko sa ocitá v neštandardnej situácii, keď sú vo významných funkciách aj ďalšie osoby obžalované či neprávoplatne odsúdené, čo môže viesť k pocitu, že sa z toho stáva „bežná vec“.
Václav Hřích poukázal na to, že hoci v zahraničí je zvykom odstupovať za oveľa menšie prehrešky, na Slovensku „tento druh športu nikdy nebol populárny“. Politici u nás nemajú vo zvyku vyvodzovať zodpovednosť proaktívne; k rezignácii dochádza často až pod nátlakom právoplatného rozsudku.
Ako hlasovali ľudia?
Zaujímavé výsledky prieskumu priniesli aj demografické rozdelenia. Zatiaľ čo u pohlaví sú odpovede takmer vyrovnané, s mierne vyšším podielom „neviem“ u žien, vekové skupiny ukázali odlišné postoje. Podpora pre Tibora Gašpara (resp. názor, že by nemal odstúpiť) stúpa s vekom. Respondenti vo veku 50 a viac rokov, čo je cieľová skupina vládnej koalície, ho prirodzene viac obhajovali. Naopak, mladí ľudia (18-33 rokov) častejšie volili možnosť „neviem“.
Simona Bubánová prekvapivo poznamenala, že neočakávala, že by ženy neboli k podpredsedovi zhovievavejšie. Podľa jej slov, vzhľadom na Gašparovu „pohľadnosť“ a spôsob komunikácie, by sa dalo predpokladať, že ho bude podporovať viac žien. Tento trend sa však v prieskume nepotvrdil.
Hřích tiež naznačil, že verejnosť nemusí plne chápať podstatu kauzy Očistec. „Tým, že dávame týmto kauzám takéto akoby kódové mená, tak potláčame to, o čom sú,“ uviedol. Predpokladá, že mnohí ľudia nevedia, z čoho presne je Tibor Gašpar obvinený, čo nahráva politikom, ktorí z toho robia skôr „bežný politický súboj“ než hľadanie spravodlivosti.
Budúcnosť Tibora Gašpara a koaličná stratégia
Z pohľadu politickej stratégie by podľa Simony Bubánovej bolo pre súčasnú koalíciu chybou, ak by Tibora Gašpara stiahli z komunikácie. To by mohlo pôsobiť dojmom, že je vinný, a oslabiť tak dôveru voličov. Naopak, predpokladá, že Gašpar zintenzívni svoju mediálnu prezentáciu.
Václav Hřích súhlasí a dodáva, že strategicky nie je dôvod na ústup. Situácia by sa mohla zmeniť až po prípadnom prvostupňovom rozsudku. Ak by dáta ukázali, že rozsudok poškodzuje koalíciu, dočasné stiahnutie Gašpara z politiky by mohlo byť strategickým krokom, ktorý by síce mohol rozladiť časť voličov Smeru, no tí by s najväčšou pravdepodobnosťou neprešli k opozícii. Skôr by sa stali nevoličmi alebo by podporili príbuzné strany, čím by sa celková sila bloku nenarušila.
Gašparova vysoká angažovanosť v médiách je pochopiteľná, keďže „potrebuje sa zachrániť“, čo je omnoho silnejšia motivácia než bežná politická kariéra, ako naznačila Bubánová. Hřích zároveň vidí Tibora Gašpara ako „kvalifikovanú tvár Smeru“, ktorú strana plánuje využívať v budúcich predvolebných kampaniach, najmä po septembri, keď sa schváli volebný rozpočet.