Ďakujme vedcom. Inak by sme si zuby stále čistili prasacími štetinami

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

USA / Prasacie štetiny, konské vlasy, vetvičky, aj vtáčie perie. Čistiť si zuby s týmto materiálom by bolo dnes pre každého zážitkom. Našťastie zasiahli vedci a výskumníci a vytvorili nylonové vlákno. Prvý raz bolo použité práve na zubné kefky.

Wallace Carothers. To bol šikovný chemik, ktorému sa môžeme poďakovať za nylon. Z neho vytvorené vlákno prvý raz využili práve na dentálnu hygienu. Spoločnosť DuPont po jeho vynáleze chňapla a už 24. februára 1938 vyšla na trh s prvou syntetickou zubnou kefkou.

Nedá sa však povedať, že by ľudstvu bol chrup a jeho stav ukradnutý. Veď už 3000 rokov pred naším letopočtom Sumeri používali prvé kefky. Špáradlami zo zlata sa o seba starali Asýrčania, Babylončania aj starí Číňania. Egypťania využívali na ústnu hygienu drevenú paličku s rozstrapkaným koncom. Zúbky ako perličky zaisťovali našim predkom aj sadze, či soľ.

Zlomovým bol rok 1857, v ktorom zaevidovali prvý patent zubnej kefky. Jej vlákna tvorili prasacie štetiny, alebo konské vlasy. Prevratom sa stalo nylonové vlákno, ktoré úplne zmenilo nielen oblasť dentálnej hygieny, ale aj textilný a módny priemysel. Dnes už by sme si asi ťažko predstavili život bez dámskych pančušiek, rybárskych lán a sietí, či dokonca počítačov.

Smutné je, že vynálezca nylonu sa úspechu svojho prevratného materiálu nedožil. V apríli 1937 vo veku 41 rokov spáchal samovraždu. Dôvodom bol jeho vnútorný pocit, že zlyhal vo svojej vedeckej práci.

Môžete sa o svoje zuby starať podľa vzoru predkov, alebo s pomocou tej najlepšej kefky, ale aj tak môžete o svoje zuby prísť. Stačí, ak si zvolíte za povolanie profesionálny šport. Rozprávať by o tom vedeli hokejisti, alebo aj basketbalista Nurkic.