Západ za Čínou zaostal. Peking predstavil zázračné zbrane a vydesil svet

PEKING/Podmorské drony, medzikontinentálne rakety či laserové zbrane. Čína svetu ukázala, že je pripravená na akýkoľvek boj a aj to, že jej armádu nemožno podceňovať. Analytici konštatujú, že báť by sa mal aj Donald Trump či Taiwan.

V Pekingu sa pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny uskutočnila masívna vojenská prehliadka Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. Masívna akcia na Námestí Nebeského pokoja trvala niekoľko hodín. Skôr ako o pripomienku konca druhej svetovej vojny išlo ale o masívnu demonštráciu sily Číny, ktorej armáda je podľa mnohých rebríčkov najsilnejšou na svete.

Peking si nenechal ujsť príležitosť, aby svetu predstavil najväčšie novinky. O niektorých zbraniach už zahraničné spravodajské služby vedeli, niektoré boli absolútnou novinkou.

Miliardy na zbrojenie

Čína do svojej armády v poslednom desaťročí investovala množstvo peňazí. Len pre tento rok pracuje Čínska ľudová oslobodenecká armáda s rozpočtom 247 miliárd dolárov. Pred štvrťstoročím do zbrojenia Peking podľa údajov amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) investoval len niečo cez 50 miliárd.

„Čína do obrany investuje menej, než Spojené štáty, no tento rozdiel sa pomaly stráca. V roku 2012 čínske výdavky na obranu tvorili šestinu tých amerických. V roku 2024 to už bola len tretina toho, čo do zbrojenia investujú Spojené štáty,“ konštatujú Matthew F. Funaiole a Brian Hart z CSIS. V priebehu pár desaťročí sa tak z regionálnej sily stala smrtiaca armáda, ktorá je schopná operovať aj mimo vlastného územia.

Čo sa týka námorníctva, Čína chce počet vojenských plavidiel do roku 2030 zvýšiť o takmer polovicu. Silné americké námorníctvo pritom prekonala už v roku 2014. Podobná situácia je aj v armádnom a námornom letectve, kde rastie počet stíhačiek v stálej službe. A to napriek tomu, že staršie stíhačky naďalej vyraďuje. Nahrádza ich stíhačkami, ktoré možno radiť do piatej generácie stíhacích lietadiel.

Strely s neobmedzeným dosahom

Analytikov na prehliadke na Námestí Nebeského pokoja zaujala aj medzikontinentálna balistická strela DF-5C s dosahom až 20-tisíc kilometrov, pomocou ktorej vie Čína zasiahnuť akýkoľvek cieľ na zemeguli. Súčasťou strely je niekoľko menších striel, ktoré môžu zasahovať rôzne ciele a niesť jadrové alebo konvenčné hlavice. „Sú to strely, ktoré umožňujú zasiahnuť ciele v Spojených štátoch, alebo v Európe,“ povedal v televízii JoJ 24 vojenský analytik Vladimír Bednár.

Medzikontinentálna balistická raketa DF-5C

TASR/AP

​Ďalšou zaujímavou zbraňou je aj takzvaný „Guam Killer“, strela stredného doletu Dongfeng DF-26D, ktorá je schopná zasiahnuť či ohroziť napríklad kľúčové americké letecké základne na ostrove Guam či ďalšie americké základne v pacifickom regióne.

Postrach svetových morí

S rozvojom námorníctva súvisí aj vývoj zbraní, ktoré majú za úlohu ničiť lode nepriateľa. Na prehliadke preto zaujal najmä podmorský dron AJX-002. Zbraň bez posádky v tvare torpéda s dĺžkou 18 až 20 metrov má za úlohu ničenie nepriateľských plavidiel a ponoriek. Jeho parametre sú neznáme, no ak by dron disponoval jadrovým pohonom, mohol by byť aktívny stovky hodín.

Podmorský dron AJX-002 na prehliadke v Pekingu

TASR/AP

Na ničenie hladinových plavidiel nepriaeľa má odstrašujúco pôsobiť aj hypersonická strela označovaná ako YJ-17. Vypúšťať sa môže z lodí, dolet sa pohybuje v stovkách kilometrov a strela navyše disponuje aj schopnosťou vyhýbať sa prostriedkom, ktoré ju môžu zneškodniť.

Desiatky dronov a ďalších noviniek

Prehliadka v Pekingu ukázala, že Čína sa poučila aj z súčasnej vojny na Ukrajine, kde proti sebe obe strany vo veľkom používajú aj rôzne typy dronov. Na prehliadke sa prezentovali okrem tých menších či popri dronových helikoptérach aj také, ktoré dosahovali veľkosť štandardnej stíhačky. Ide o takzvané drony „Wingman“, ktoré môžu byť nasadzované spolu so stíhačkou s ľudskou posádkou. „Tieto drony môžu slúžiť ako externé senzory a nosiče zbraní pre lietadlá s ľudskou posádkou. Môžu asistovať alebo podľa príkazov plniť aj samostatné bojové misie,“ povedal pre portál Defense Mirror Zhang Xuefeng, odborník na vzdušné zbrane.

Dron typu Wingman na prehliadke v Pekingu

TASR/AP

​Počas prehliadky mohol svet uzrieť dohromady viac ako 20 úplne nových zbraňových systémov. Nechýbali ani laserové zbrane či tie, ktoré slúžia na rádiolokačný boj. Vladimír Bednár pripomína, že v prípade Číny ide o skutočne funkčné zbrane, ktoré už prešli aj fázou testov. Nejde podľa neho o makety či veľkolepo prezentované projekty, ktorými sa chváli napríklad Rusko.

Ukážka sily, poníženie oponentov

„Prehliadka je aj posolstvom pre Spojené štáty americké a krajiny kolektívneho západu o tom, že Čína je relevantným hráčom a rovnocenným partnerom a vie presadiť svoju vôľu aj vojenským spôsobom,“ konštatuje Bednár. Dodáva, že zatiaľ čo Peking systematicky budoval svoje ozbrojené sily, Európa ich systematicky degenerovala a Spojené štáty v ich rozvoji stagnovali. Čína tak podľa neho ušla míľové kroky, keďže pár desaťročí dozadu išlo výlučne o agrárnu krajinu bez prostriedkov a ambícií budovať najsilnejšiu armádu na svete.

Obraz čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ruského prezidenta Vladimira Putina a severokórejského lídra Kim Čong-una, ako spoločne kráčajú na pódium pred vojenskou prehliadkou považujú analytici aj za odkaz Donaldovi Trumpovi do Bieleho domu.

Lídri Ruska, Číny a Severnej Kórey na prehliadke v Pekingu

TASR/AP

​James Landale, korešpondent britskej televízie BBC v Číne konštatuje, že západný svet by mal mať husiu kožu z toho, ako rýchlo dokázal Peking vyplniť vákuum, ktoré ostalo po tom, čo Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa upustili od zaužívaných medzinárodných noriem a inštitúcií. „Čínou vedený svetový poriadok, kde majú územná integrita a ľudský život menšiu hodnotu ako hrubá sila a ekonomický rozvoj, môže byť pre mnohé západné krajiny nepohodlný,“ uzatvára Landale.

Strach na Taiwane

Obavy vládnu aj na Taiwane, ktorý Čína a jej súčasné vedenie považuje za svoje územie a v okolí ostrova pravidelne uskutočňuje vojenské cvičenia. Ozývajú sa preto hlasy, že práve Taiwan sa môže v budúcnosti stať terčom útoku.

Nie je ale jasné, ako by podobný útok dopadol, politické vedenie Taiwanu nenecháva nič na náhodu a vo veľkom zbrojí. „Ako by Čína na bojisku dopadla, je otázne. Čínska armáda v reálnom boji nebola viac ako štyri desaťročia. Isté je, že čínski lídri to s rozvojom armády myslia vážne,“ komentujú Funaiole a Hart z CSIS.

„Taiwan ostáva veľkou nezodpovedanou otázkou po čínskej vojenskej prehliadke. Ukážkou vojenskej moci dal Peking Taiwanu najavo, že akýkoľvek odpor je zbytočný,“ hovorí Charles Parton z britského think-tanku Royal United Service Institute (RUSI).