Čína sa zbližuje s Indiou, najmä vďaka Trumpovi. Rusko sa len prizerá

TCHIEN / ŤIN - Samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu potvrdil trend zbližovania sa Indie a Číny. India pritom mala byť spolu so Spojenými štátmi protiváhou Číny v Indo-pacifickom regióne. Trumpove clá to ale zmenili.

Samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), ktorý sa v týchto dňoch konal v čínskom prístavnom meste Tchien-ťin sa niesol v znamení stretnutí lídrov, o ktorých by sa mohlo zdať, že sú v opozícii voči západnému svetu. Čínsky prezident Si Ťin-pching na samite privítal napríklad aj ruského prezidenta Vladimira Putina a indického premiéra Naréndru Módího.

Peking samit pravidelne označuje ako protiváhu voči Severoatlantickej aliancii (NATO) a nielen pre Čínu má tento ročník veľký význam. Dôvodom je zbližovanie sa s Indiou. Vzťahy Pekingu a Dillí boli totiž v posledných rokoch na bode mrazu. K ich obnoveniu prispel americký prezident Donald Trump a jeho diplomacia. Tá pozostáva najmä z ciel, ktoré Biely dom uvalil na takmer každú krajinu sveta. Na úkor zbližovania sa Číny a Indie ale ochladli vzťahy Indie a Spojených štátov.

Nová protiváha NATO?

Čínsky prezident si na rozdiel od svojho amerického náprotivka osvojil opačný štýl politiky a diplomacie. Krajinám SCO prisľúbil finančnú pomoc vo výške presahujúcej 280 miliónov dolárov v tomto roku a približne 1,4 miliardy dolárov do nich naleje v nasledujúcich troch rokoch.

„Mali by sme využiť silu našich obrovských trhov a ekonomické dopĺňanie sa medzi členskými štátmi a uľahčiť vzájomný obchod a investície,“ povedal Si Ťin-pching. Zároveň odsúdil globálny hegemonizmus. „Postavme sa proti mentalite studenej vojny a proti praktikám šikanovania,“ dodal. Čínsky prezident svoje slová nepriamo adresoval práve Trumpovi a jeho colnej politike.

Spájanie gigantov

Čína a India majú dlhodobo komplikované vzťahy, ktoré súvisia najmä s nevyriešenou otázkou spoločných hraníc v okolí rieky Galwan. Pre neustále napätie majú vojaci na oboch stranách nejasnej hranice zákaz nosiť strelné zbrane, no ani to nezabránilo v roku 2020 hromadnej bitke pohraničníkov z oboch strán, ktorí sa bili len päsťami a palicami. Aj napriek tomu si konflikt vyžiadal viac ako 70 obetí.

Podľa analytikov je stretnutie indického premiéra a čínskeho prezidenta dostatočným dôkazom, že zatiaľ čo v minulosti na seba hľadeli s nevôľou, nový svetový poriadok oboch prinútil prehodnotiť svoje priority. A dopad to bude mať na celý svet. „Jednoducho povedané, čo sa s týmto vzťahom stane, ovplyvní celý svet. India nikdy nemala byť oporou západných krajín proti Číne. Návšteva Módího v Pekingu predstavuje potenciálny zlomový bod,“ povedal Chietigj Bajpaee z britského Kráľovského inštitútu pre medzinárodné záležitosti.

Vzťah Číny a Indie nebude po novom len o diplomacii. Druhej a piatej najsilnejšej ekonomike sveta sa otvára priestor aj v oblasti hospodárskej spolupráce. Viaceré krajiny združené v SCO nazerajú na nový rodiaci sa vzťah Pekingu a Dillí ako na kľúčový faktor väčšej stability Indo-pacifického regiónu. „Svet sa doteraz tradične zameriaval na najsilnejšie bilaterálne ekonomické spojenie na svete, teda medzi Spojenými štátmi a Čínou. Je ale čas zamerať sa na to, ako bude fungovať druhá a čoskoro tretia najsilnejšia ekonomika sveta,“ konštatuje Liu Qian, ekonomická analytička spoločnosti Wusawa Advisory so sídlom v Pekingu.

Partnerstvo bez problémov?

Čína aj India aj napriek zbližovaniu sa ich lídrov majú neustále otvorené otázky, ktoré je potrebné vyriešiť. Okrem vyššie spomenutej nevyjasnenej spoločnej hranice je to napríklad aj osud Tibetu, ktorého duchovný vodca Dalajláma žije desaťročia v indickom exile, odkiaľ by mohol vzísť aj jeho nástupca.

Čína má tiež v pláne vybudovanie veľkej vodnej elektrárne Medong na tibetskej rieke Yarlung Zangbo, ktorá je v Indii známa ako Brahmaputra. Výstavba priehrady tesne pred hranicou s Indiou môže spôsobiť nedostatok vody nielen v Indii, ale aj v susednom Bangladéši.

„Spojenie Číny a Indie bude aj napriek výhodám, ktoré prevažujú, nepohodlnou alianciou. Stále treba mať na pamäti, že Spojené štáty a India mali byť kedysi protiváhou Číny v regióne,“ povedala Pryianka Kishore, analytička spoločnosti Asia Decoded.

Na zlepšení vzťahov Washingtonu a Dillí intenzívne spolupracovali všetci prezidenti od Georgea Busha, cez Baracka Obamu až po Joea Bidena. Trump tieto snahy zmazal zavedením 50-percentných ciel voči Indii.

Rusko ako piate koleso na voze?

Ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí lídrov v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu ocenil čínskeho prezidenta za jeho úvodný prejav, ktorým sa snažil vytrestať súčasného šéfa Bieleho domu. Pripomenul ale, že sa počas jeho stretnutia s Trumpom na Aljaške otvorila cesta k mieru na Ukrajine. Putin na druhej strane nemá po stretnutí s Trumpom podľa všetkého chuť pokračovať v rokovaniach o mieri či stretnúť sa s ukrajinským rezidentom Volodymyrom Zelenským. Moskva aj minulý týždeň pokračovala vo vzdušných útokoch na Ukrajinu a Putin v Číne opakoval, že za začiatok vojny na Ukrajine môže „snaha západných krajín zatiahnuť Ukrajinu do NATO“.

Ruský prezident Vladimir Putin s indickým premiérom a čínskym prezidentom

TASR/AP

​Samit ukázal, že medzi Ruskom, Čínou a Indiou panuje priateľská atmosféra, jej ekonomické výhody budú ale do budúcnosti badateľné len na osi medzi Indiou a Čínou. Rusko sa tak môže stať piatym kolesom na voze.

Dôkazom je napríklad spolupráca v oblasti dodávok zbraní. India ich doteraz od Ruska vo veľkom nakupovala, vojna na Ukrajine ale spôsobuje, že Moskva nedokáže plniť svoje záväzky úplne. Týka sa to napríklad systému protivzdušnej obrny S-400. „India sa začala po zbraniach obzerať aj inde. Dokonca ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine v roku 2022 sa Dillí pozeralo po zbraňových systémoch z Francúzska či Izraela,“ konštatuje Saahil Menon, analytik portálu The Moscow Times. Dodáva, že India môže v rámci zbližovania sa s Čínou nakupovať zbrane práve od nej.