Európa v zajatí turizmu: Rekordy padajú, mestá kolabujú a zavádzajú kontroverzné poplatky

EURÓPA / Turistický boom valcuje Európu. Rekordné počty návštevníkov síce plnia štátne pokladnice, ale miestni obyvatelia bijú na poplach. Článok odhaľuje, ktoré destinácie trpia najviac a aké kontroverzné opatrenia zavádzajú úrady v boji proti nadmernej turistike. Dokáže sa Európa ubrániť pred masami turistov a zachovať svoj charakter?

Rekordné čísla a ich dopady

Minulý rok prekonala Európa všetky rekordy, keď ju navštívilo ohromujúcich 747 miliónov zahraničných turistov. Najväčší nápor zaznamenala južná a západná Európa, ktoré privítali viac ako 70 % z celkového počtu. Tento masívny prílev návštevníkov však predstavuje značnú záťaž na miestnu infraštruktúru – bývanie, vodu, energie a dopravu.

Miestni obyvatelia čoraz hlasnejšie protestujú a žiadajú opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov nadmernej turistiky. Medzi hlavné faktory, ktoré prispeli k rekordným číslam, patria lacné letenky, vplyv sociálnych médií a jednoduchšie plánovanie ciest s pomocou umelej inteligencie (AI).

Najviac turistov prichádza z krajín ako USA, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Čína. Ich počty sa menia v závislosti od sezóny, čo spôsobuje nerovnomerný dopyt po ubytovaní a zdrojoch, akým je napríklad voda.

Riešenia sa hľadajú, názory sa líšia

Napriek odporu miestnych obyvateľov niektorí predstavitelia turistického priemyslu veria, že prílev návštevníkov sa dá zvládnuť za predpokladu, že bude zabezpečená správna infraštruktúra.

Talianska ministerka cestovného ruchu Daniela Santanchèová je presvedčená, že umená inteligencia (AI) by mohla pomôcť lepšie riadiť návaly ľudí v exponovaných miestach, akými sú napríklad florentské galérie. Turisti by si tak mohli zakúpiť vstupenky aj mesiace dopredu, aby sa predišlo problémom. "Cestovný ruch musí byť príležitosťou, nie hrozbou, preto sa zameriavame na organizovanie tokov," uviedla Santanchèová.

Facebook

​

Najviac zaťažené destinácie

Krajiny pri Stredozemnom mori patria medzi najobľúbenejšie destinácie. Francúzsko minulý rok privítalo 100 miliónov zahraničných turistov. Druhé Španielsko navštívilo takmer 94 miliónov ľudí, čo je takmer dvojnásobok jeho vlastnej populácie. Tlak na infraštruktúru je obzvlášť akútny na španielskych Kanárskych a Baleárskych ostrovoch.

Grécko, ktoré navštívilo takmer štyrikrát viac turistov, ako je počet jeho obyvateľov, v letnej sezóne zápasí s náporom na vodu, bývanie a energie, najmä na obľúbených ostrovoch ako Santorini a Mykonos.

V Španielsku aktivisti upozorňujú, že nadmerný turizmus zvyšuje náklady na bývanie v dôsledku šírenia krátkodobých prenájmov. Dochádza aj k zmenám charakteru mestských štvrtí, kde obchody pre miestnych vytláčajú predajcovia suvenírov, zmrzliny a módne butiky.

Opatrenia na reguláciu turizmu

Úrady sa snažia hľadať riešenia na bytovú krízu. Španielska vláda v máji nariadila platforme  Airbnb, aby stiahla z ponuky takmer 66-tisíc nehnuteľností, ktoré porušovali miestne pravidlá. Barcelona minulý rok oznámila plán na postupné vyradenie 10-tisíc bytov z krátkodobých prenájmov do roku 2028.

Niektoré úrady sa pokúšajú regulovať toky turistov zavádzaním poplatkov. V Grécku sa od 1. júla bude od návštevníkov ostrovov vyberať daň z výletných plavieb vo výške 20 eur v obľúbených destináciách ako Mykonos a 5 eur pre menej navštevované ostrovy ako Samos.

Benátky tento rok opäť začali vyberať vstupný poplatok od jednodňových návštevníkov, ktorí budú musieť zaplatiť 5 až 10 eur počas hlavnej sezóny.

​