Od atentátu na pápeža Jána Pavla II. prešlo 44 rokov. Záhada a nezodpovedané otázky pretrvávajú
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
VATIKÁN / Pred 44 rokmi sa Námestie sv. Petra vo Vatikáne stalo dejiskom dramatických udalostí. Mehmet Ali Agca, turecký extrémista, sa pokúsil zavraždiť pápeža Jána Pavla II. Atentát, ktorý prekvapivo prežil, zanechal množstvo otáznikov a konšpiračných teórií, ktoré pretrvávajú dodnes.
Deň, keď sa zastavil čas
Bolo 13. mája 1981, popoludnie. Zaplnené Námestie sv. Petra očakávalo príchod milovaného pápeža Jána Pavla II. Keď sa o 17:17 objavil v otvorenom automobile, nikto netušil, že o chvíľu sa stanú svedkami pokusu o vraždu. Štyri výstrely preťali pokojnú atmosféru. Zatiaľ čo dav v panike hľadal útočníka, zraneného pápeža rýchlo odviezli do bezpečia. Strieľajúceho muža, 23-ročného Turka Mehmeta Ali Agcu, zadržali priamo na mieste.
Karol Wojtyla: Zvolenie, ktoré prekvapilo svet
Ján Pavol II., vlastným menom Karol Wojtyla, sa stal 264. pápežom 22. októbra 1978. Jeho zvolenie bolo prekvapením. Kardináli sa počas konkláve 16. októbra 1978 nedokázali dohodnúť na talianskom kandidátovi. Nakoniec, až 103 zo 109 prítomných kardinálov zahlasovalo za 58-ročného Poliaka. Meno si zvolil na počesť svojho predchodcu Jána Pavla I., ktorého pontifikát trval len 33 dní.
Mehmet Ali Agca: Od vraždy novinára k atentátu na pápeža
Mehmet Ali Agca sa narodil 9. januára 1958. Ešte pred atentátom bol známy ako člen radikálnej organizácie Siví vlci. V roku 1979 zastrelil tureckého novinára Abdiho Ipekčiho. Podľa denníka The New York Times Agca dokonca pápežovi hrozil smrťou, ak navštívi Turecko. Iróniou osudu, Ján Pavol II. Turecko skutočne navštívil 28. novembra 1979. Len tri dni predtým sa Agcovi podarilo utiecť z prísne stráženého istanbulského väzenia.
Priebeh atentátu a okamžitá reakcia
Agca nebol pri atentáte sám. Spolu s komplicom Oralom Čelikom mali naplánovaný zložitý útok. Čelik mal byť záložným strelcom a pomocou výbuchu nálože mal v dave vyvolať chaos. Plán sa však zrútil, Čelik spanikáril a ušiel. Po štyroch výstreloch na pápeža sa na Agcu vrhli okolostojaci. Spacifikoval ho šéf vatikánskej ochranky Camillo Cibin.
Odpustenie a viera v Pannu Máriu
Zranenia pápeža boli vážne, stratil takmer všetku krv. Po náročnej štvorhodinovej operácii sa ho však podarilo zachrániť. Osobný tajomník Jána Pavla II., Stanislaw Dziwisz, bol po jeho boku v kritických momentoch a pripomenul, že pápež páchateľom odpustil hneď po atentáte. "Modlite sa za môjho brata, ktorému som úprimne odpustil," povedal Ján Pavol II. zo svojho nemocničného lôžka.
Súd v Ríme odsúdil Agcu 22. júla 1981 na doživotie. Ján Pavol II. bol presvedčený, že mu život zachránila Panna Mária. Práve 13. mája 1917 sa v portugalskej Fatime zjavila Panna Mária trom deťom a vyslovila tri proroctvá. Tretie proroctvo, ktoré Vatikán zverejnil až 13. mája 2000, hovorilo o biskupovi v bielom, ktorý padne na zem ranený guľkou.
Guľka v korune Panny Márie a ďalší útok
Rok po atentáte, v roku 1982, Ján Pavol II. navštívil Fatimu a dal guľku, ktorá ho zranila, vsadiť do koruny sochy Panny Márie. Počas tejto návštevy sa stal terčom ďalšieho útoku, nožom sa naňho vrhol ultrakonzervatívny kňaz Juan Fernández Krohn. Pápežova ochranka ho včas zneškodnila.
Stretnutie vo väzení a prepustenie Agcu
Po vianočných sviatkoch v roku 1983 Ján Pavol II. navštívil Agcu vo väznici Rebibbia. Opäť mu verejne odpustil. Obsah ich rozhovoru zostal utajený. Agca neskôr tvrdil, že sa stal kresťanom a prejavoval blízky vzťah k pápežovi.
Pápež sa prihovoril za Agcovo prepustenie. V roku 2000 taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi udelil Agcovi milosť. Deportovali ho do Turecka, kde ho opäť uväznili za vraždu novinára Ipekčiho. Na slobodu sa dostal až v roku 2010.
Záhada, ktorá pretrváva
Ján Pavol II. zomrel 2. apríla 2005 vo veku 85 rokov. Pozadie atentátu dodnes ostáva neobjasnené. Rozchádzajú sa svedectvá a výpovede samotného Agcu. Vyšetrovanie naznačovalo účasť bulharskej komunistickej tajnej služby na pokyn sovietskej KGB. Taliansky súd však účasť Bulharov nepotvrdil a Ján Pavol II. takúto hypotézu počas návštevy Bulharska v roku 2002 zamietol.
Je však nepopierateľné, že Ján Pavol II. predstavoval pre komunistický režim hrozbu. Svojou autoritou prispel k jeho oslabeniu a zániku. Otvorene podporoval demokratizáciu Poľska, keď už pri prvej návšteve krajiny v roku 1979 vyhlásil: "Nech vstúpi tvoj Duch Svätý a obnoví tvár tejto krajiny."