Jasno
11°
Bratislava
Servác
13.5.2024
522. deň na Ukrajine: Dronový útok na Moskvu si vyžiadal zraneného
Zdielať na

522. deň na Ukrajine: Dronový útok na Moskvu si vyžiadal zraneného

KYJEV / Ukrajinský dronový útok na ruskú metropolu Moskva si v noci na nedeľu vyžiadal jedného zraneného a viedol k dočasnému uzatvoreniu letiska Vnukovo. Pápež František vyzval v nedeľu Rusko, aby zmenilo svoje rozhodnutie o odstúpení od čiernomorskej obilnej dohody, ktorá umožňovala Ukrajine vyvážať obilie aj napriek pretrvávajúcej vojne. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v nedeľu vyhlásil, že Rusko bude musieť použiť jadrové zbrane, ak bude ukrajinská protiofenzíva účinná.

​Ukrajinské drony poškodili v Moskve dve budovy 

Po dronovom útoku bolo dočasne odstavené letisko Vnukovo

Ruské ministerstvo obrany incident označilo za "pokus kyjevského režimu o teroristický útok" a potvrdilo útok troch dronov. Jeden z nich zostrelili systémy protivzdušnej obrany, dva ďalšie dopadli do obchodnej štvrte Moskvy. Na fotografiách z miesta vidieť poškodenú fasádu jednej z kancelárskych budov. Primátor Moskvy Sergej Sobianin spresnil, že útok "značne" poškodil fasádu dvoch budov a zranil jedného člena strážnej služby, informovala ruská agentúra TASS s odvolaním sa na pohotovostné služby.

Pre útok bola pozastavená prevádzka na letisku Vnukovo na južnom predmestí Moskvy. Vzdušný priestor nad Moskvou a okolím dočasne uzatvorili pre civilné lietadlá. Miliónová ruská metropola bola už viackrát cieľom dronových útokov, podľa agentúry DPA sa však nedajú porovnať s masovými útokmi Moskvy na Ukrajine. Rusko opakovane ostreľuje aj ukrajinskú metropolu Kyjev dronmi, raketami i riadenými strelami, ktorých dôsledkom sú stovky obetí a rozsiahle škody.
V sobotu si ruské útoky v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti vyžiadali najmenej dve obete. Najmenej jeden civilista zahynul v sobotu večer po ruskom raketovom útoku na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny. Pri útoku na tamojšie vzdelávacie zariadenie bolo zranených najmenej päť ďalších osôb.

​Do nočného útoku na Krym Ukrajina nasadila 25 dronov

Ruské sily v noci na nedeľu zmarili ukrajinský pokus zaútočiť dronmi na Ruskom anektovaný Krym. "Šestnásť ukrajinských UAV bolo zničených paľbou protivzdušnej obrany," uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo obrany s odkazom na bezpilotné lietadlá. K obetiam nedošlo, dodalo. "Ďalších deväť ukrajinských bezpilotných lietadiel bolo potlačených pomocou elektronického boja a bez toho, aby dosiahli cieľ, sa zrútili do Čierneho mora," uviedlo ministerstvo. Krym Rusko nezákonne anektovalo v roku 2014 a počas súčasnej ukrajinskej protiofenzívy sa stal častým terčom útokov Kyjeva. Ukrajina opakovane tvrdí, že plánuje získať späť všetky Ruskom okupované územia vrátane Krymu.

​​Pápež vyzval Rusko na obnovenie čiernomorskej obilnej dohody

"Apelujem na mojich bratov, úrady v Ruskej federácii, aby mohla byť čiernomorská iniciatíva obnovená a obilie sa mohlo bezpečne prevážať," uviedol pápež počas každotýždňovej modlitby Anjel Pána.
Ceny obilia na svetových trhoch vzrástli po tom čo Rusko 17. júla oznámilo, že odstupuje od dohody vyjednanej za pomoci Organizácie Spojených národov a Turecka. Ruská armáda sa pri útokoch odvtedy tiež začala častejšie zameriavať na ukrajinské prístavy a infraštruktúru súvisiacu s vývozom obilia v Čiernom mori i na rieke Dunaj.

František v nedeľu v príhovore k davu na Námestí svätého Petra vyzval veriacich, aby sa aj ďalej modlili za "mučenícku Ukrajinu, kde vojna ničí všetko aj obilie", čo označil za "vážnu urážku Boha". Pápež zároveň poukázal na to, že "k nebu sa vznáša plač miliónov bratov a sestier, ktorí trpia hladom".
Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody, pretože podľa neho neboli naplnené jeho požiadavky na uvoľnenie sankcií na vývoz obilia a hnojív z Ruska. Podľa Moskvy tiež nesmerovalo dostatočné množstvo vyvážaného obilia do chudobných krajín. Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň na summite s africkými lídrami prisľúbil, že Rusko bude Afriku zásobovať obilím, pričom niektoré dodávky budú bezplatné. Predseda Africkej únie Azali Assoumani však reagoval, že to možno nebude stačiť.

Od začiatku invázie na Ukrajinu vlani vo februári pápež František opakovane odsúdil konflikt na Ukrajine. Zároveň sa však snaží udržať otvorené komunikačné kanály s Moskvou. V máji František poveril kardinála Mattea Zuppiho úlohou mierového vyslanca. Zuppi odvtedy navštívil Rusko, Ukrajinu i Spojené štáty, pripomína Reuters.

​Medvedev: Museli by sme použiť jadrové zbrane, ak by ukrajinský protiútok uspel

Rusko bude musieť použiť jadrové zbrane, ak bude prebiehajúca ukrajinská protiofenzíva úspešná, vyhlásil v nedeľu bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. "Predstavte si, že... útok, ktorý podporuje NATO, by bol úspešný a odtrhli by časť nášho územia, potom by sme boli nútení použiť jadrové zbrane," uviedol Medvedev, podľa ktorého by tak Rusko muselo urobiť v súlade so svojou jadrovou doktrínou. "Iná možnosť by nebola. Takže naši nepriatelia by sa mali modliť za (úspech) našich bojovníkov. Zaisťujú, aby nedošlo k zapáleniu svetového jadrového požiaru," vyhlásil Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram. Zdá, že Medvedev takto odkazoval na časť ruskej jadrovej doktríny, ktorá hovorí o tom, že jadrové zbrane možno použiť v reakcii na agresiu, ktorá by ohrozila existenciu ruského štátu.

Medvedev je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a niekedy v súvislosti s vojnou na Ukrajine hovorí o možnom jadrovom konflikte. Kritici Kremľa Medvedevove vyhlásenia už v minulosti označili za extrémne, pričom sa podľa nich takto snaží odradiť Západ od ďalšieho dodávania zbraní Ukrajine. Tá sa snaží dobyť späť územie, ktoré Rusko jednostranne anektovalo a vyhlásilo za súčasť svojho teritória, čo odsúdil Kyjev i väčšina západných krajín. Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu uviedol, že v posledných dňoch na bojisku na Ukrajine neprišlo k vážnym zmenám. Kyjev uvádza, že jeho sily dosahujú isté úspechy pri znovuzískavaní niektorých území. Tie sa však dostavujú pomalšie, než by Ukrajinci chceli. 

Súvisiace články

Najčítanejšie správy