Magyarove slová o hraniciach vyvolali rozruch. Blanár ostro reaguje

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

BUDAPEŠŤ/ BRATISLAVA / Výrok lídra maďarskej opozície Pétera Magyara pri príležitosti Dňa národnej jednoty vyvolal na Slovensku ostrú reakciu. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár mu pripomenul výsledky mierových rokovaní po prvej svetovej vojne a vyzval na budovanie dobrých susedských vzťahov bez spochybňovania histórie.

Péter Magyar vo svojom prejave vyhlásil, že Maďarsko je „pravdepodobne jedinou krajinou na svete, ktorá susedí sama so sebou“. Jeho slová odkazovali na historické dôsledky Trianonskej zmluvy z roku 1920, po ktorej sa milióny etnických Maďarov ocitli mimo hraníc Maďarska. Výrok nezostal bez odozvy ani v Bratislave.

Blanár pripomenul Trianon

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár reagoval s tým, že podobné vyjadrenia považuje za neprijateľné a odporujú historickým faktom. „Vaše, a teda aj naše hranice sú jasne určené vďaka mierovým rokovaniam v Trianone po prvej svetovej vojne a znovu potvrdené po druhej svetovej vojne,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie. Zároveň zdôraznil, že dobré susedské vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom nemožno budovať na spochybňovaní historických udalostí alebo územnej integrity štátov. Podľa Blanára by mali obe krajiny rozvíjať vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a spolupráci, nie na otváraní starých sporov.

Prečo je Trianon pre Maďarov citlivou témou?

Výrok zaznel počas Dňa národnej jednoty, ktorý si Maďarsko každoročne pripomína 4. júna. Práve v tento deň bola v roku 1920 podpísaná Trianonská mierová zmluva. Na jej základe Maďarsko prišlo približne o dve tretiny svojho územia a milióny Maďarov zostali žiť za hranicami novovzniknutého štátu. Pre časť maďarskej spoločnosti ide dodnes o jednu z najbolestivejších udalostí moderných dejín krajiny. Téma pravidelne rezonuje aj v politických prejavoch a verejných diskusiách.

Magyar vo svojom vystúpení zároveň zdôraznil potrebu zlepšovať vzťahy so susednými krajinami a obnoviť intenzívnejší dialóg v rámci Vyšehradskej štvorky, ktorú tvoria Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko.

Opäť sa otvorila aj téma Benešových dekrétov

Maďarský premiér sa vo svojom prejave dotkol aj Benešových dekrétov, ktoré zostávajú jedným z najcitlivejších bodov slovensko-maďarských vzťahov. Podľa jeho slov by sa Maďarsko malo zastávať svojich krajanov, ktorých majetky sú podľa neho dodnes dotknuté dôsledkami povojnových rozhodnutí. Benešove dekréty vydával československý prezident Edvard Beneš počas druhej svetovej vojny a po jej skončení. Časť z nich sa týkala aj konfiškácie majetku osôb nemeckej a maďarskej národnosti.

Téma sa na Slovensku opäť dostala do pozornosti aj v súvislosti s minuloročnou novelou Trestného zákona. Tá zaviedla postih za verejné spochybňovanie povojnového právneho usporiadania vrátane Benešových dekrétov. Médiá nedávno informovali aj o prvom trestnom stíhaní súvisiacom s touto legislatívou. Polícia zatiaľ v prípade nikoho neobvinila.