Černák nie je Jánošík, ale sprostý vrah

Černák nie je Jánošík, ale sprostý vrah

Alojz Kromka, na doživotie odsúdený vrah, spochybňuje na doživotie odsúdeného vraha Mikuláša Černáka, ktorý obviňuje exministra Pavla Ruska, že chystal vraždu svojej obchodnej spoločníčky. Nuž, v ideálnom svete by sa boli všetci aktéri nechutnej kauzy postrieľali medzi sebou a nesmrdeli by dnes vo verejnom priestore. No hoci tento vesmír nie je dokonalý, za tento pach si môžeme fakt sami. Stačilo by nepomáhať jeho dobre izolovaným pôvodcom vypúšťať ho medzi ľudí.

Keď už niektorému tupohlavému násilníkovi z niektorej pouličnej bandy začalo v cele kvapkať na karbid, obvykle oznámil, že vie kde sú pozakopávané nejaké obete vrážd. Policajti sa s ním potom celé dni vláčili po horách a po lesoch, kupovali mu normálne ľudské jedlo, občas asi aj podali cigaretu. Keď sedíte v Leopoldove, toto je ekvivalent dovolenky v päťhviezdičkovom rezorte v Karibiku, all inclusive. Naozaj. Jeden z nich bol natoľko sprostý, že sa tým chválil v motákoch, ktoré väzenská stráž zachytila. Tešil sa ako decko na kolotoči, keď ho policajti vozili vrtuľníkom.

Ak niekto z vrahov odsúdených na doživotie zatúži porozprávať vyšetrovateľovi či prokurátorovi pravdu, nikdy to nie je preto, že by potreboval uľaviť svojmu svedomiu. Hrajú hry. Málokedy máme šancu presne zistiť, čo chcú vyhrať. V lepšom prípade je to pomsta. V horšom niečo omnoho zložitejšie.

Každý jeden z nich verí, že sa raz, aj keď po dlhom čase, dostane podmienečne na slobodu. Von. Za ľuďmi, ktorí ho dostali dnu. Rozkradli jeho nalúpený majetok. Budú sa ho báť a budú naňho pripravení. Bezohľadní vrahovia ako on sám. Vedia, že nebudú môcť pokojne spať, kým bude vonku a nažive. Neprežil by na slobode ani týždeň. Skúša teda zahrať veľkú rošádu, na konci ktorej bude on vonku a všetci jeho nepriatelia dnu.

Policajti a prokurátori to vedia. Boli by blázni, keby nevyužili príležitosť dostať za mreže ďalších gaunerov. A nech si o nich myslíte čokoľvek, väčšinou sú to profesionáli, ktorí vedia ako tú hru hrať a vyhrať.

Problémom je až spôsob, akým vrahov z deväťdesiatych rokov prezentujú médiá, ktoré píšu o ich kauzách. Vzniká trend, ktorý Mikiho Černáka postupne mení na akéhosi novodobého Jánošíka a Lojza Čističa na Jesseho Jamesa. Stále viac ľudí, hlavne mladých, ktorí tú dobu nezažili, má pocit, že aj Miki alebo Lojzík si zaslúžia druhú šancu. Vôbec nechápu, kto tí ľudia sú.

V prvom rade to neboli žiadni mafiáni. Mafia je dobre zorganizovaná zločinecká skupina, so striktnými pravidlami a mozgom vo vedení. Naši gauneri takí nikdy neboli. Bandy deväťdesiatych rokov sa regrutovali z obyčajných tupých násilníkov, ktorí vykrádali autá, vekslovali bony a marky, alebo boli len obyčajní krčmoví bitkári a výtržníci. Normálna uniformovaná policajná hliadka dvoch pupkatých fotrov, pol roka pred dôchodkom, by ich bola vyriešila všetkých naraz, sama a bez posily, keby ich neboli prikrývali skorumpovaní predstavitelia štátnej moci.

Banditi robili špinavú robotu pre politikov, privatizérov a siskárov. Na oplátku dostali moc nad všetkými ostatnými. A nebolo to len výpalné, to zdierali len z biznisov, s ktorými sa im nechcelo babrať. Ak sa im váš podnik naozaj páčil a fakt dobre vynášal, predali ste im ho za korunu. Ak ste boli tvrdohlaví, predala ho za korunu vaša vdova, ktorá ho zdedila. Ak sa im páčila len vaša žena alebo dcéra, mali ste šťastie. Keď už nebavila ani ich podriadených a kamarátov, vrátili vám ju. Keď nebola veľmi tvrdohlavá, tak skoro so všetkými zubami a bez potreby zašívania.

Černák alebo Kromka sa, samozrejme, s takýmito taľafatkami nezapodievali. Zabíjali ľudí. Občas rovnakých grázlov ako oni sami. Inokedy celkom nevinné dievča, ktoré bolo v zlom čase na zlom mieste. Bolo im jedno koho.

Takzvaní mafiáni z deväťdesiatych rokov sú tým najhorším odpadom, aký ľudská spoločnosť dokáže vygenerovať. Ak sa chcú zo svojich zverstiev navzájom usvedčovať, poprajme im k tomu veľa šťastia a polícii veľa síl a úspechov.

Ale nemýľte si sprostých grázlov s filmovými postavami. Život nie je kino. A keby bol, v tomto filme ste ten komparzista bez mena, ktorému vypichli oči, upálili prsty acetylénovým horákom, rozpárali brucho tupým nožom, napchali vlastné genitálie do úst a teraz sa jeho telo váľa kdesi na okraju záberu, v kaluži krvi a vlastných výkalov. Hlavný hrdina sa práve začína zabávať s nejakou čajočkou. Vyzerá ako vaša dcéra. Ťažko povedať s tým rozbitým ksichtom. Dobrú noc a sladké sny.

Zdroj: noviny.sk

Najnovšie na JOJ.SK

Prečítajte si tiež

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

05:10 Krimi
05:30 Noviny TV JOJ
06:20 Krimi
05:40 MOJA PRVÁ DOVOLENKA
07:00 MOJA PRVÁ DOVOLENKA
08:10 Zvláštne puto
05:05 Extrémna premena III.
05:50 Hľadá sa dom pre milionárov Los Angeles XI.
06:50 Hľadá sa dom pre milionárov Los Angeles XI.
05:10 Ferdo Mravec
05:35 Jahôdka a jej kamaráti III.
06:00 Marvin, stepujúci koník II.
05:35 Já a ty
07:20 O myšce a medvědovi
08:50 Který je ten pravý?