Polojasno
13°
Bratislava
Edita
26.9.2022
Sulík už nie je liberál. A ešte nie je fašista
Zdielať na
Komentáre

Sulík už nie je liberál. A ešte nie je fašista

Richard Sulík oznámil, že sa už nevníma ako liberál. Ale zatiaľ sa stále odmieta vnímať ako fašista. Pretože priveľa ľudí ešte vníma slovo „fašizmus“ len ako negatívnu nálepku, nie ako spôsob myslenia a nazerania na svet, ktorý do značnej miery zdieľajú. Aj so Sulíkom.

Aby sme predišli zbytočným súdnym sporom: Sulík, samozrejme, nie je fašista. Rovnako, ako nie je ani liberál, ani konzervatívec, ani pravičiar, ani ľavičiar ani nijaký iný idealista. Sulík je archetypálny oportunista. Každý prostriedok na uchopenie moci je mu dobrý a prípustný. Túži po nej z veľmi hlbokých osobných pohnútok, ktorých analýza neprislúcha politickým komentátorom, ale psychológom.

Vo verejnom priestore Sulík nenapĺňa ideologické či politické ciele, ale výhradne osobné. Stačí si spomenúť, ako povalil vlastnú vládu. Akože pre euroval. Vopred vedel, že politicky nedosiahne absolútne nič - ani doma, ani v Bruseli. Ale už nechcel držať Radičovej balónik.

Ego. Máme ho všetci, len nie každý ho má väčšie, ako celú krajinu.

Sulík nie je fašista, iba odkukal od Fica populistické metódy. Nehovorí ľuďom, na čo nie sú zvedaví. Alebo čo odmietajú počúvať. Preberá témy, ktoré sú v pivárni dominantné. Ponúka riešenia, ktoré sa majú páčiť, nie fungovať.

No Sulík si tie témy nevyberá. To nie on považuje utečencov za „odporné opice, ktoré treba nahádzať do mora“. Určite si nemyslí, že Rómovia sú „paraziti, ktorých treba vykynožiť“. Ani mu nikdy nenapadlo, že „extrémizmus je rozdávanie dávok cigáňom“. Bratislavská kaviareň je Sulíkovým prirodzeným prostredím, nie základňou „zradcov národa, ktorých treba postrieľať“. Ale keby to malo byť cenou za premiérske kreslo, Sulík ju rád zaplatí – do posledného slniečkara.

Beztak sa mu len vysmievali, že je obmedzený ako excelovská tabuľka.

Sulík je ale asi taký fašista, ako islamista. Ak v stopercentnej zhode s ideológmi Islamského štátu hovorí do kamery, že existuje iba jeden islam, nečiní tak preto, že chce kameňovať a upaľovať nevercov. Vie, že ľudia majú z moslimov hrôzu. Jeho xenofóbne publikum nezaujíma, že islamizmus má k islamu asi taký vzťah, ako írsky katolícky terorizmus ku kresťanstvu. Sulík to síce vie, ale nebude si nejakým mudrovaním kaziť popularitu.

Sulík celkom určite nie je fašista, len tvrdo ide po fašisticky cítiacom voličovi: po xenofóboch, rasistoch, šovinistoch, neonacistoch, neoľudákoch ale aj po obyčajných nenávistných hlupákoch, zakomplexovaných zúfalcoch a sprostých násilníkoch. Nenávisť je mohutne a dynamicky rastúci trend, ktorý ide naprieč celou populáciou, bez ohľadu na jej demografický, ekonomický či sociálny status.

Sulík ten trend nevytvára, iba na ňom surfuje.

Dnes už nemá význam ani vyčítať Sulíkovi, že svojimi verejnými postojmi fašizmus legitimizuje. Toto mlieko rozlievali už kresťanskí demokrati za Jána Čarnogurského, keď blúznili o rehabilitácii Jozefa Tisa. Legitimizovala ho celá slovenská politická elita, ktorá aktívne nebránila stavaniu búst a pamätných tabúľ vojnovým zločincom. Slovenskí politici, ktorí neoľudácku agendu priamo nepodporovali, ju aspoň ticho tolerovali. Rehabilitácia fašizmu je pre Sulíka iba externalita. Neteší ho, ale znesie ju.

Nie, Sulík nie je fašista. Ale iba úplný obmedzenec si môže myslieť, že spoluautor Miklošových reforiem, expredseda parlamentu a Kočnerov bývalý kamarát to môže uhrať na antiestablišment. Autentickým antiestablišmentom je Marián Kotleba. Sulík mu len robí politický marketing.