Oldrich
3.12.2022
Trapnučký koniec nahnedlého liberála
Zdielať na
Komentáre

Trapnučký koniec nahnedlého liberála

Viem. Nie je to populárne. A už vôbec nie na Slovensku. Liberalizmus tu jednoducho nemá na ružiach ustlané. Za jeho predstaviteľov sa už v minulosti pasovali rôzni podivuhodní politici a strany.

 Či to bola Strana občianskeho porozumenia (SOP), ktorá bola prezidentským výťahom pre bývalého komunistu Rudolfa Schustera, strana Aliancia nového občana (ANO) ambiciózneho zakladateľa televízie Markíza Pavla Ruska, alebo strana Únia, ktorú v tom čase reprezentoval aj "liberál" Boris Kollár. Ale ozajstnú psiu hlavu liberalizmu dokázal nasadiť až Richard Sulík. 

Strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú som v roku 2009 spoluzakladal, mala byť prvou skutočne liberálnou stranou. Program do prvých parlamentných volieb bol vyvážený, ako z hľadiska ekonomického, tak aj politického liberalizmu zastúpeného presadzovaním osobných slobôd. Registrované partnertstvá, odluka cirkvi od štátu a dekriminalizácia marihuany neboli síce nosnými, ale spoľahlivými signálnymi prvkami politickej agendy. 

Preto som s veľkým znepokojením sledoval postupný odklon SaS od boja za spoločenskú solidaritu a osobné slobody. Napriek vžitému označeniu liberálna strana sa "mäkké" liberálne hodnoty zo strany SaS čoraz viac vytrácali. Napokon už nedostali žiadny priestor vo Vízii 2024, ktorú SaS čoraz viac vytrácali. Väčšina zakladajúcich liberálov vyznávajúcich nielen ekonomické, ale aj osobné slobody sa z SaS vytratila v roku 2013 a tých niekoľko preživších zástancov ideí liberalizmu bolo vytlačených na okraj. Zvíťazil prgmatizmus. Vyvrcholením celého procesu deliberalizácie SaS však bola posledná debata s Michalom Havranom, na ktorej Richard Sulík vyhlásil: "Dnes sa už medzi liberálov nehlásim."

Neskôr síce doplnil, že sa nehlási k liberálom v európskom ponímaní, ale ruku na srdce, akí iní liberáli v Európe existujú, ak nie európski? Ruskí? Juhoamerickí? Japonskí? Liberáli, ktorých združuje európska frakcia ALDE (Aliancia liberálov a demokratov) nie je žiadnym spolkom "socanov" a "ľavicových pokrokárov", ako ich so sebevlastným potešením označuje Sulíkj. Okrem už odídenej SaS sú naďalej členmi frakcie také politické strany ako nemecká FDP, holandskí VVD, estónska Reformná strana alebo Babišove hnutie ANO.

Ani jednu z týchto strán nemožno, bez ohýbania realilty, označiť za ľavicovú. Richard Sulík sa už v minulosti netajil svojimi sympatiami k Nigelovi Farageovi, (ex)lídrovi britskej UKIP (UK Independence Party), ktorá stojí za vystúpením Veľkej Británie z EÚ alebo predstaviteľom nemeckej antiislamskej strany AfD (Alternative für Deutschland), ktorí v roku 2016 uzavreli partnerskú dohodu s rakúskymi ultrapravicovými "slobodnými" FPO a ktorých zakladateľa Heidera aj sám Richard Sulík na debate v Nu Spirite označil za fašistu. 

Nuž, a keď k prejavovaným sympatiám pridružia aj nelichotivé výroky na adresu menšín, nemožno sa čudovať Havranovmu proroctvu na adresu dnes už bývalého liberála. 

Súvisiace články