Posledný dobrý rok končí, veľa šťastia do budúcnosti

Rok 2016 mnohí hodnotia ako úplnú pohromu: brexit, Trump, fašisti v slovenskom parlamente. V skutočnosti to bol jeden z posledných naozaj dobrých rokov. Je celkom možné, že úplne posledný.

Aj keď už z USA vykopli 35 ruských diplomatov pre ovplyvňovanie amerických volieb, je to stále len studená vojna. David Bowie, Prince, Leonard Cohen a George Michael, zomreli prirodzenou smrťou, nie pri bombardovaní európskych a amerických veľkomiest. Ešte aj tí Alexandrovci zahynuli pri banálnej leteckej nehode, nie ako „spievajúca zbraň“ ruskej armádnej propagandy zostrelená nepriateľskou raketou. Európska únia stále existuje. Fašisti u nás ešte nevládnu.

Vyžaduje nemalú dávku optimizmu uveriť, že to tak bude aj na konci roka 2017.

Keby Brexit o fúz neprešiel a  o  onen povestný chĺpok z dámskeho prirodzenia by v amerických voľbách zvíťazila Clintonová, veľa by sa tým nezmenilo. Odchod Británie z únie a vláda Donalda Trumpa síce urýchlia udalosti, ale podstatný je trend, ktorý by tu bol aj bez nich.

Svet sa vracia do normy.

Ak si pamätáte aspoň útržky zo školského dejepisu, musí vám byť jasné, že dejinnou úchylkou je 70 rokov mieru v Európe, nie vraždenie susedov a bývalých priateľov v rozpadajúcej sa Juhoslávii. Keby ste mali pocit, že miera osobnej slobody a množstvo práv, ktoré vám dnes priznávajú západné demokracie, sú akousi pevnou a tradičnou normou, žijete v nebezpečnej ilúzii. Povojnové západné demokracie by vám viac pripomínali dnešné Rusko, ako Európsku úniu či USA.

Pár faktov

Afroameričania definitívne získali v USA volebné právo v roku 1965. V Portugalsku získali ženy volebné právo v roku 1968 a vo Švajčiarsku, aj na federálnej úrovni, v roku 1971. V tom istom roku v Taliansku povolili rozvody. Homosexualita bola v Československu ilegálna do roku 1962, v Írsku do roku 1993.

Súčasná miera osobnej slobody, prosperity a blahobytu je z pohľadu dejín len kratučkou epizódou.

Pohľady do krištáľovej gule nakoniec nikdy úplne nevyjdú, no globálny trend je tentoraz natoľko výrazný, že by vyžadovalo celú sériu zázrakov, aby nás už v blízkej budúcnosti nečakali vojny, život i smrť v útlaku a chudoba.

Európska Únia praská vo švíkoch. Čakajú nás voľby vo Francúzsku a v Nemecku. Ak sa čo i len v jednej z týchto krajín zvrtne vývoj smerom k odchodu z Európskej únie, je okamžite po nej. No aj keď vydrží, Rusko intenzívne pracuje na tom, aby obnovilo pôvodné hranice svojho impéria. A odpor voči jeho úsiliu na území bývalej sovietskej ríše je zo dňa na deň menší.

Slovensko je v ruskej sfére záujmu a zatiaľ to nevyzerá tak, že by sa o ňu plánoval Trump s Putinom naťahovať. Zvlášť, keď aj jej obyvatelia majú mentálne omnoho bližšie k Rusku, ako k Amerike. Pre Putina nie je nič jednoduchšie a efektívnejšie, ako podporiť vo svojich bývalých satelitoch vlády, ktoré budú pre Západ neprijateľné a nepriateľské a potom ich tu nadlho zabetónovať.

Závisť a nenávisť

Na Slovensku je preto rozumné začať rátať s totalitnou vládnou. Nemá zmysel škriepiť sa, či bude vyhovovať učebnicovej definícii fašizmu. Bude autoritárska, obmedzí slobodu jednotlivca a vytvorí úplne nové elity, ktoré sa budú chcieť tých starých zbaviť, pričom nebudú viazané žiadnymi liberálnymi hodnotami či ľudskými právami.

Súčasný „establišment“, s Robertom Ficom na čele, dostáva falošnú spätnú väzbu, pretože rozsiahle skupiny respondentov v prieskumoch vedome zavádzajú, aby oklamali agentúru, ktorú považujú za súčasť nepriateľského systému. Radikáli majú podstatne väčšiu podporu, ako ukazujú tradičné prieskumy volebných preferencií.

Podstatne viac odhalil pamätný prieskum INEKO, z ktorého si väčšina vzala len to, že bezmála štvrtina ľudí by radšej brala diktatúru, ako súčasný stav. Omnoho zaujímavejšie je, že ako absolútne najpálčivejší problém súčasného systému berie väčšina ľudí netrestanie bohatých zlodejov a na druhom mieste sú priepastné majetkové rozdiely.

Odpovede sú pri tom relatívne rovnomerne rozložené naprieč sociálnymi skupinami, veľký vplyv na ne nemá vzdelanie, ekonomická situácia ani miesto bydliska. Trochu radikálnejšie sa prejavujú len mamičky na materskej, ale utešovať sa, že fašistov volí iba chudobná nevzdelaná spodina, znamená mať hlavu hlboko zarazenú do piesku. Alebo skôr do vlastného rekta.

Víťazný volebný program bude ten, ktorý bude žiadať obnovenie trestu smrti, aj za korupciu a majetkovú trestnú činnosť veľké rozsahu. Alebo preložené do jazyka predvolebných mítingov: „Pôjdeme do hlavného mesta, povešiame všetkých zbohatlíckych zlodejských smradov a ich nakradnuté peniaze vrátime ľudu!“

Veľa šťastia

Nemajetný biely heterosexuálny slovenský katolík má pocit, že sa takého Kotlebu nemá prečo báť. Že s ním môže viac získať, ako stratiť. Keby nič iné, aspoň pocit zadosťučinenia, keď bude vešať na kandeláber toho smrada, ktorý rozkradol pol okresu a teraz sa tu arogantne vyváža na svojom luxusnom SUV.

Optimistický odhad hovorí, že najbližšiu vládu by ešte mohol zostaviť Richard Sulík, s tichou podporou Mariána Kotlebu. Mohol by ju získať trebárs výmenou za referendum o zotrvaní v NATO a EÚ. Ďalšiu vládu už budú zostavovať extrémisti.

Otvorene sa SaS s ĽSNS možno spájať nebude, ale Sulík veľmi chce vládnuť a Smer je pre jeho voliča oveľa menej prijateľný, ako fašisti. Od momentu, keď sa Sulík rozhodol surfovať na vlne nenávisti, sa jeho elektorát výrazne zmenil a Kotleba by preň vôbec nemusel byť nestráviteľným problémom, keby ho nevidel priamo v exekutíve. Nie náhodou si v SaS zisťovali, či ich sympatizant vníma Kotlebu ako extrém.

V čom je Sulík naivný, rovnako, ako aj Fico, je pohľad do zrkadla. Nevidia, že sú presne takou istou kaviarňou a establišmentom, ako trebárs autor týchto riadkov a jedného dňa sa môžu dožiť toho poníženia, že s ním budú obaja spoločne visieť na jednej šibenici.

Veľa šťastia do nového roka! Budeme ho potrebovať.