Slovensko by od nového roka mohlo mať nový zákon o investičnej pomoci

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovensko by od nového roka mohlo mať nový zákon o investičnej pomoci. Pripravuje ho ministerstvo hospodárstva, ktoré vraj takto reaguje na moderné trendy ako je globálny vývoj, automatizácia, či robotizácia. Po novom budú podporené aj investície, ktoré nevytvárajú nové pracovné miesta.

Priemyselná revolúcia 4,0 nemení len ekonomické a pracovné prostredie, ale aj podmienky stimulov. Pre Slovensko je dôležité, aby sa stalo znalostnou ekonomikou. Ako príklad zmeny správania investorov uviedol šéf Saria japonskú firmu, ktorá mala u nás postaviť závod nižšej technologickej úrovne. "Rozhodli sa takúto investíciu robiť niekde v Malajzii a na Slovensko prinesú najnovšiu technológiu aj R&D, lebo zistili, že táto krajina je veľmi vysoko s produktivitou," povedal Róbert Šimončič, generálny riaditeľ SARIO.

Slovensko má rozbehnutých približne 70 projektov v hodnote 2 miliárd eur. Ministerstvo hospodárstva sa chystá zmeniť desaťročný zákon o investičnej pomoci, ktorý má jedenásť novelizácií. "Chceme prejsť od plošnej podpory vzniku pracovných miest k adresnej podpore znižovania regionálnych rozdielov a zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky určením priorít predovšetkým do výskumu a vývoja," povedal minister hospodárstva Peter Žiga.

"Zužuje to priestor na celoplošné rozdávanie a zužuje to aj priestor pre rôzne špekulatívne návrhy," myslí si Martin Jesný, analytik Slovenského automobilového inštitútu. Po novom budú podporené aj investície, ktoré neprinášajú vytvorenie nových pracovných miest, ale smerujú do nákupu nových technológií. Štát sa bude sústreďovať najmä na daňové úľavy. Nebude ich už musieť schvaľovať vláda. Má to skrátiť celý proces.

Podobne to majú aj u našich susedov. Ekonomický novinár trendu to nevníma negatívne s jedným dôležitým, ale. "Aby bolo jasné, komu ide štát verejné peniaze posktytnúť, aby mala verejnosť k tomu prístup," dodal Lukáš Kvašňák, ekonomický redaktor Trendu.

Rôzne stimuly a daňové úľavy nie sú práve odrazom čistej ekonomiky a deformujú prostredie podnikateľov, na druhej strane by sa dali definovať ako nutné zlo.