Deepfake, falošné banky a „bezpečné účty“. Ako sa mení tvár finančných podvodov?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

Nenaleťte na mobilné podvody

SLOVENSKO / Finančné podvody sa na Slovensku stali každodennou realitou a odborníci varujú, že ich sofistikovanosť rastie závratným tempom. Kým kedysi išlo najmä o jednoduché phishingové e-maily či podvodné správy, v súčasnosti ide o premyslené schémy, v ktorých figurujú falošné call centrá, umelá inteligencia a dokonca aj deepfake videá.

Kvalita falošných videí sa zlepšuje

Spoločnosť Eset upozorňuje, že kvalita týchto falošných videí sa rýchlo zlepšuje a bežný používateľ už len ťažko rozozná, čo je skutočné a čo manipulácia. "Objavujú sa rôzne deepfake videá, ktoré navodzujú dôveryhodnosť a lákajú na odovzdanie osobných údajov v rámci zaručených investícií," uvádza Eset. Počet investičných podvodov podľa ich dát vzrástol o viac ako 90 percent.

NFC hrozby

Eset zároveň zaznamenal dramatický nárast zneužívania NFC technológie, až o 800 percent. Ide o prípady, keď podvodníci zneužívajú bezkontaktné platobné technológie a kombinujú ich s falošnými SMS správami či aplikáciami. Po kliknutí na podvodný odkaz sa obeť dostane na falošnú webstránku, odkiaľ si nevedomky stiahne škodlivú aplikáciu. Podvodníci sa následne vydávajú za zamestnancov banky a presviedčajú klienta, aby zmenil svoj PIN kód cez falošné rozhranie. Výsledkom je odcudzenie peňazí alebo citlivých údajov.

"Tieto NFC hrozby výrazne stúpajú a očakávame, že budú pokračovať," konštatujú výskumníci Esetu. Dodávajú, že najprv sa šírili najmä v strednej a východnej Európe, ktorá sa stala niečo ako testovacím zázemím pred rozšírením do sveta. Klasický phishing pritom z kybernetického priestoru nemizne. Eset eviduje viac než 140-tisíc phishingových webov, ktoré sa zameriavajú na získanie prístupových údajov k bankovým účtom.

Podvodníci sa vydávajú za inštitúcie

Podvodníci sa čoraz častejšie vydávajú za dôveryhodné inštitúcie - políciu, banky či dokonca Národnú banku Slovenska. Podľa vedúceho oddelenia prevencie podvodov vo VÚB banke Radomíra Adamkoviča majú dnes najväčší úspech práve manipulatívne taktiky. "Phishingových kampaní je stále dosť, ale ich úspešnosť klesá. Z pohľadu objemu straty sú výrazne nižšie ako podvody, ktoré sú zamerané na manipuláciu klienta v rámci investičných podvodov," vysvetľuje. Klient je presvedčený, že jeho peniaze sú ohrozené, a sám ich pošle na tzv. bezpečný účet, ktorý v skutočnosti patrí podvodníkovi. V niektorých prípadoch išlo o straty až 40-tisíc eur.

Dáta VÚB banky ukazujú, že najčastejšie sa obeťami stávajú ľudia po päťdesiatke. "Starší ľudia sú náchylnejší dôverovať informáciám z online prostredia, zároveň majú často úspory, o ktoré ich chcú podvodníci pripraviť," dodáva Adamkovič.

So zneužívaním identity a bankovej dôvery bojujú aj ďalšie finančné inštitúcie. Slovenská sporiteľňa nedávno upozornila na sériu prípadov, pri ktorých sa podvodníci vydávali za jej zamestnancov. "Zachytili sme zneužitie mena dvoch našich kolegov," potvrdil Ján Adamovský, šéf bezpečnosti banky. Podvodníci sa predstavia ako pracovníci "klientskej bezpečnosti" a tvrdia, že klientovu identitu niekto zneužil.

Následne ho žiadajú, aby previedol peniaze na "zrkadlový účet" alebo ich vybral z bankomatu a osobne odovzdal "bezpečnostnému technikovi". Adamovský upozorňuje aj na nový trend, a to falošné bankové portály. Ide napríklad o navigovanie klienta do falošného internet bankingu, kde už sú pripravené falošné zmluvy na podpis. Ak klient odmietne spolupracovať, podvodníci sa mu vyhrážajú políciou.

Odborníci sa zhodujú, že kybernetické podvody sa presunuli z technickej úrovne na psychologickú. Ich cieľom už nie je len prelomiť systém, ale zmanipulovať človeka. V ére umelej inteligencie tak bude čoraz ťažšie rozlíšiť, komu môžeme veriť.