Polojasno
Bratislava
Jaroslava
26.4.2024
Z flip-flop obuvi školské triedy. V Pobreží Slonoviny stavajú z plastového odpadu školy
Zdielať na

Z flip-flop obuvi školské triedy. V Pobreží Slonoviny stavajú z plastového odpadu školy

Archívna reportáž

Na problém s plastovým odpadom upozornil po svojom. Dunaj splavil na PET fľašiach.

YAOUNDÉ / Nejednu krajinu trápi príliš veľa plastového odpadu a trochu málo škol. Továreň vo východnej Afrike sa rozhodla vysporiadať s oboma problémami naraz - zo starých sandál pieskových, žabiek a pneumatík vyrábajú tehly na stavbu škôl.

Ide o prvú továreň svojho druhu v Afrike, do roku 2021 si dali za cieľ vyprodukovať dostatok tehál na to, aby mohlo byť postavených 500 školských tried. Prostriedky jej poskytol Detský fond OSN (UNICEF) a kolumbijská spoločnosť Conceptos Plásticos, píše organizácia Thomson Reuters Foundation (TRF), čo je charitatívna súčasť spravodajskej a informačnej spoločnosti Thomson Reuters. 

Skládky aj oceány každoročne zaplavujú milióny ton plastu, inžinieri i architekti preto prichádzajú s novými spôsobmi, ako odolný materiál využiť. Rybári z kenského ostrova Lamu stavajú tradičné lode z recyklovaného plastu a v Malawi stavajú domy z hliny napchaté do plastových vriec, aby ušetrili rýchlo miznúce lesy. Teraz sa z odpadkov stavajú školy

"Funguje to ako lego," vysvetľuje hovorkyňa UNICEF v Pobreží Slonoviny Sophie Chavanel. Prepojené kocky, ktoré sú lacnejšie a ľahšie ako väčšina klasických stavebných materiálov, nepotrebujú cement, sú odolné pri požiari a v horúcom počasí zostávajú chladné, uvádza Chavanelová.

Pobrežie Slonoviny školy zúfalo potrebuje

Postaviť z týchto kociek jednu triedu bude stáť približne 14.500 dolárov (skoro 334.000 Sk). Pobrežie Slonoviny školy zúfalo potrebuje, v krajine vie čítať menej než jeden z dvoch dospelých a podľa UNICEF bude potrebné viac ako 15.000 tried, aby sa mohli vzdelávať všetky deti, ktoré v súčasnosti nemajú kde. Väčšina už existujúcich škôl je z hliny, vplyvom slnka a dažďa sa ale rozpadajú.

Plasty do továrne dodajú miestne ženy, ktoré si zarábajú zberom umelohmotných odpadkov. "Z plastového odpadu robíme príležitosť. Chceme ženám pomôcť z chudoby a vytvoriť lepší svet pre ich deti," vysvetľuje Isabel Cristina Gamez, riaditeľka spoločnosti Conceptos Plásticos, ktorá za stavbou školy stojí.

Na celej planéte je 32 miliónov ton plastového odpadu 

V roku 2010 bolo v Afrike odhadom 4,4 milióna ton plastového odpadu. Vedci sa obávajú, že ak nikto nezasiahne, do roku 2025 sa množstvo plastového odpadu zvýši na 10,5 milióna ton. Na celej planéte je odhadom 32 miliónov ton plastového odpadu, nepočítajúc ten, ktorý je správne recyklovaný. 

Nerecyklovanú umelú hmotu ale čoraz viac využívajú firmy, hovorí kamerunský inžinier Alain Elong, ktorý v roku 2012 založil vlastnú zberňu a recyklačné zariadenie RED-PLAST. "Začali sme z recyklovaného plastového odpadu vyrábať dlaždice," vysvetľuje. Tie sa dajú využiť aj pri dláždení ciest tam, kde nie je asfalt.

Znepokojivé zistenie vedcov: Mikroplasty sú už bežnou súčasťou nášho jedálnička. Viac vo videu: 

Zdielať na

Súvisiace články